• SLUŽBY REGISTRA
  • Informácie pre políciu, prokuratúry, súdy, SIS a iné
  • Vyhľadávanie v registroch
  • Potvrdenie o bezdlžnosti
  • Moje záväzky a bonita
  • Vstup do registra dlžníkov
  • Čierna kniha
  • Spravodajstvo
  • Vymáhanie pohľadávok, odkúpenie
• BEZPLATNÉ SLUŽBY CERD
  • Vložiť dlžníka do registra
  • Návrhy na konkurz
  • Konkurzy na majetok
  • Insolventný register
  • Pátrania po osobách
  • Stratené a odcudzené doklady
  • Obchodný register
  • Živnostenský register
  • Register platiteľov DPH
  • Kontrola majetku
  • Protikorupčná linka
• ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE, POPLATKY
  • Pre firmy
  • Pre občanov
  • Pre štátne inštitúcie
  • Pre bankový sektor
  • Protikorupčný systém pre obce
• VLASTNÉ VYMÁHANIE POHĽADÁVOK
  • Ako postupovať pri vymáhaní
  • Zápočty pohľadávok - ako na to?
  • Upomienky a urgencie
• OSTATNÉ, DOKUMENTY K STIAHNUTIU
  • Cenník CERD
  • Všeobecné podmienky CERD
  • Zmluvné podmienky služieb
  • Bannery pre taríf PROMO
  • Tlačivo:Upomienka dlžníkovi
  • Tlačivo:Uznanie záväzku
  • Správa osobných údajov
• CHARITA CENTRÁLNEHO REGISTRA
  • Pre Slovensko sa pripravuje
• ODPORÚČANÉ WEBOVÉ STRÁNKY
  • Bezplatný register dlžníkov

Z ničoho nič sme grandi!

Alebo aj ináč, skôr než začnem – zo žobrákov frajeri, ale je to tak naozaj?! Slováci, Slováci, čo sa to s vami robí, kde sa to vo vás berie, ako vás vôbec napadajú tie myšlienky, že drobný peniaz je na oštaru, zbytočný a zavadzia? To je jednoducho neuveriteľné, naozaj ste zabudli na to babka k babce budú kapce, už vám nič nehovoria tie nádherné sporiteľničky na drobné, z ktorých ste mali ako deti radosť a ktoré vo vás utužili presvedčenie, že sporiť znamená menej troviť? To už je tu naozaj raj na zemi, to už nikto z nás nemá hlboko do vrecka, vám naozaj nič nehovorí pravda že aj malý peniaz je hodnota, že je to cena práce, tovaru, alebo aj dobrého skutku? Neverím, to jednoducho hovorí voľakto iný vo vašom zastúpení, tie hodnoty dané nášmu národu skromnosťou celých vekov sa jednoducho nemohli stratiť, zmiznúť z povrchu tejto rodnej zemičky, kde sa každá hodnota získaná prácou a odriekaním považovala za cnosť!

Už to tu raz bolo, no našťastie, ako prišlo, tak sa to aj stratilo, alebo lepšie povedané zmizlo, lebo fakt som neveril, že to vôbec niekoho mohlo napadnúť. Vraj mince v hodnote cent a dvojcent Slovákom zavadzajú a nielen im, vraj aj obchodníkom, bankám a všetkým, čo s peniazmi narábajú, že zdržujú, zavadzajú, zaťažujú nás. Je to vraj celkom zbytočné a treba sa ich zbaviť. Najradšej voľajakým rozumným zaokrúhľovaním buď ceny nákupu, alebo priamo tovaru a vystačíme si najradšej iba s tými v hodnotách 10, 20 a 50 centov a aj to je v peňaženkách zbytočný balast!

Nuž teda dávajte pozor, na čo sme si privykli, na čo ste už asi všetci zabudli a kto neverí, nech si zaspomína so mnou!

Pamätáte sa, koľko vás stál v pôvodnej slovenskej mene rožok, obyčajný biely rožok či žemľa rovnakej kvality, spomeniete si , koľko ste zaplatili za chlieb, ako hlboko ste museli začrieť do peňaženky, keď ste si kupovali pivko, malinovku, cigaretku, mäso, kuracinu, alebo aj taký samozrejmý produkt akým je paradajka v júli? Nuž spomínajte a dostanete triašku z vedomia, ako je tá súčasnosť vlastne neuveriteľne náročná. V júli sa cena paradajok drží na úrovni od 45 až do 50 bývalých slovenských koruniek za kilogram , hoci pred zavedením eura to bola vari osmina tejto ceny a bolo aj lacnejšie! Nuž veru akurát toľko a ja si ju nekúpim, mne je to až hriešne drahé! Dnes sa za centík už nekúpi nič, no voľakedy to bol akurát ten rožok! Naučili sme sa, sme rozhadzovační, veľkorysí, žiadni trochári! Cent sem, cent tam – my na to máme no nie!?

Máme krátku pamäť, na všetko, ale aj tak, nechce sa mi veriť, že sme ešte stále ten istý národ, tá istá letora a zvyky. Bude treba presvedčiť kreatívnych príslušníkov národa, najlepšie reklamné agentúry čo vedia z našej zemičky urobiť hoci aj Švajčiarsko, aby sa začala voľajaká dobre honorovaná súťaž o nové porekadlá a bonmoty či pravidlá a zvyky, lebo nič z toho doteraz dedičného už nemá opodstatnenie. Kde sa to v nás vzalo, neviem, ja sa zatiaľ teším z každej korunky v peňaženke, teda pardon, z centíka a keď si v sobotu ráno kupujem denník a vysolím zaň 55 centov, radšej som prestal uvažovať, koľkože to bolo peňazí predtým, lebo by som snáď ani nemal radosť z listovania a čítania v ňom.

No teda, čo sme to za národ, taká jasná priorita ešte z nedávnej minulosti a tu, z ničoho nič zbytočnosť a oštara! Alebo to hovoria iba tí, pre ktorých niečo také ako sporenie, počítanie každého výdavku a obracanie každého centíka v ruke neznamená vôbec nič, lebo majú vždy koľko potrebujú? A čo potom tie štatistiky, že sme aj tak chudobní, nemáme toľko koľko potrebujeme, sme dlžníci, často insolventní, to platí naozaj iba v mojom prípade? A hoci tomu tak naozaj neverím, lebo život okolo seba vnímam so záujmom a vidím čo je skutočnosť, pre istotu si povzdychnem. Bože, na aké dno biedy som sa to prepadol?!

---

Vrátiť sa späť

Autor: Stanislav Krištofík


CERD len sprostredkováva spravodajské informácie na svojom internetovom portály.
CERD nezodpovedá za obsah a správnosť článkov a žiadnym spôsobom nezasahuje do ich obsahu.

© copyright CERD™
CENTRAL REGISTRY OF DEBTORS