• SLUŽBY REGISTRA
  • Informácie pre políciu, prokuratúry, súdy, SIS a iné
  • Vyhľadávanie v registroch
  • Potvrdenie o bezdlžnosti
  • Moje záväzky a bonita
  • Vstup do registra dlžníkov
  • Čierna kniha
  • Spravodajstvo
  • Vymáhanie pohľadávok, odkúpenie
• BEZPLATNÉ SLUŽBY CERD
  • Vložiť dlžníka do registra
  • Návrhy na konkurz
  • Konkurzy na majetok
  • Insolventný register
  • Pátrania po osobách
  • Stratené a odcudzené doklady
  • Obchodný register
  • Živnostenský register
  • Register platiteľov DPH
  • Kontrola majetku
  • Protikorupčná linka
• ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE, POPLATKY
  • Pre firmy
  • Pre občanov
  • Pre štátne inštitúcie
  • Pre bankový sektor
  • Protikorupčný systém pre obce
• VLASTNÉ VYMÁHANIE POHĽADÁVOK
  • Ako postupovať pri vymáhaní
  • Zápočty pohľadávok - ako na to?
  • Upomienky a urgencie
• OSTATNÉ, DOKUMENTY K STIAHNUTIU
  • Cenník CERD
  • Všeobecné podmienky CERD
  • Zmluvné podmienky služieb
  • Bannery pre taríf PROMO
  • Tlačivo:Upomienka dlžníkovi
  • Tlačivo:Uznanie záväzku
  • Správa osobných údajov
• CHARITA CENTRÁLNEHO REGISTRA
  • Pre Slovensko sa pripravuje
• ODPORÚČANÉ WEBOVÉ STRÁNKY
  • Bezplatný register dlžníkov

Občan – časť III. – občan Slovák – od Uhorska po 1948.

Po výklade zrodu slova občan v predchádzajúcich dvoch blogoch je potrebné prehodnotiť toto slovo z pohľadu tých, ktorých označujeme týmto termínom - teda občanov. Občan hocijakého štátneho útvaru v strede Európy to má relatívne komplikované. Vkuse sa to mení. Ja sám som bol občanom dvoch štátov a teraz som ešte aj občanom Európskej únie. Pri občianskom princípe je veľmi dôležité, za akých podmienok daný jedinec získa práva občana - teda ochranu, ale i povinnosti. V podstate väčšina z nás nemusí robiť nič, len sa doň narodíme a presne taký vzťah k nemu aj máme - bratia Česi hovoria: Lehce nabyl, lehce pozbyl. Ako sa vyvíjal vzťah Slovákov k občianstvu za celé tie roky? Koľkými občianstvami koľkých štátnych útvarov sme vlastne my, či naši dedovi a babky boli? Poďme si to spočítať.

O občianstve sa v našom regióne dá povedať, že sa nečakane a netušene objavilo zvonku. Bolo k nám importované a dá sa povedať vnútené. Bežný obyvateľ Uhorska nepotreboval žiaden doklad o svojej existencii. Po občianskom preukaze ani chýru, ani slychu. Načo aj. Nikam okrem chotára a trhov necestovali a mladí muži na vojne to mali spočítané aj bez nejakého dokladu. Tých zopár vzdelaných jedincov zrejme malo nejaký doklad. Tieto prvopočiatky budovania občianskej spoločnosti u nás narážali na ešte jeden spadnutý strom na ceste - zrod myšlienky národných štátov. Ako mohli občania Uhorska, ktorí sotva ovládali základy štátneho jazyka a ktorí nemali takmer žiadne práva, vôbec nadobudnúť vzťah k Uhorsku ako svojej vlasti?

Horko-ťažko sa poniektorí z nich vymanili zo sociálnej a duchovnej poroby a už ich Maďari tlačili do úzadia, už im brali ich národnosť, deti a školstvo. Opäť raz sa nevzopäl celý národ, ale len intelektuáli a hŕstka tých vzdelanejších a schopnejších a rozhodli sa opustiť stojace a zapáchajúce vody Uhorska a obrátili sa na svojich najbližších susedov - Čechov. Tak sa zrodilo občianstvo Československé. Zrazu ich niekto začal volať občanmi Československa - nie všetci boli hlúpi a rozumeli. Niektorí aj nie a jednoducho to prijali. Veď čo s tým nejaký ten pastier z Očovej asi tak mohol spraviť. Ja osobne (bez nejakého väčšieho výskumu, teda ide len o osobný názor) pochybujem, že by väčšina národa rozumela slovným spojeniam - občiansky princíp, výhody občianstva, práva občana. Jednoducho sa slovo občan zjavilo v ich chotári a tak ho používali.

K tomuto novému štátnemu útvaru sa Slováci hlásili o trošku viac. Predsa len už mali nejaký hlas v krajine, Česi začali budovať úrady a školy a konečne mohol Slovák slobodne hovoriť s úradníkom a nepotreboval tlmočníka. Ale niečo tu škrípalo tiež. Tí Česi boli nejakí nadutí.  Na prevažne chudobných Slovákov = roľníkov sa pozerali z hora. Rarita - etnografická zvláštnosť národa Československého. No a už keď si aj časť Slovákov začala zvykať na tento svojský novotvar, prišli roky 30te a hups. Bolo po občianstve - časť uvedomelejších a kultúrnejších žiadali od Čechov viac samostatnosti, ale tí sa len ošívali. Všade stavali busty poloslováka, polomoraváka Masaryka, na Záhorí známeho pod menom Masáryk. A preto sa uvedomelejší a kultúrnejší Slováci spojili s fašizmom - dobovou módnou politickou skupinou a dosiahli rozpad sna o ďalšom, opäť raz len z hora zrodenom občianstve.

Občan, často krát pôvodom Uhorský, následne Československý sa zrazu stal občanom Slovenským. Na čele stál kňaz a fašisti, krajinu obchádzali fronty a slovenský dolár bol žiadaný na celom nenemeckom priestore. Čo si myslia slovenské elity o občianstve sa ukázalo v priebehu pár mesiacov. Zrazu nie každý občan si bol rovný. Boli tí, ktorí mali dobrý pôvod a tí mohli prevziať majetok iného občana. A to len preto, lebo občan Žid, to bolo hotová pohroma pre národ. Eufemisticky to volali arizovať, no v podstate neschopní povaľači, občania darmožráči, ukradli majetok šikovným občanom, občas príliš veľkým kapitalistom, ale predsa len pracovitejším. Chudobná slovenská verejnosť to akceptovala a opäť sa raz naučila o občianskych právach nejakú lekciu - občan sa pozerá na to, ako štát spoluobčanov okráda v ich mene. Vzopätie síl v povstaní, ktoré dopadlo skôr smutne, nás zachránilo a stali sme sa národom spojeneckým - protifašistický. O občianstve sme sa nenaučili nič a neopakovateľná lekcia celej spoločnosti sa vytratila z hláv väčšiny. Prišli roky povojnové a z občana Slovenska sa znova stal občan Československa.
 

---

Vrátiť sa späť

Autor: Michal Bernát


CERD len sprostredkováva spravodajské informácie na svojom internetovom portály.
CERD nezodpovedá za obsah a správnosť článkov a žiadnym spôsobom nezasahuje do ich obsahu.

© copyright CERD™
CENTRAL REGISTRY OF DEBTORS