• SLUŽBY REGISTRA
  • Informácie pre políciu, prokuratúry, súdy, SIS a iné
  • Vyhľadávanie v registroch
  • Potvrdenie o bezdlžnosti
  • Moje záväzky a bonita
  • Vstup do registra dlžníkov
  • Čierna kniha
  • Spravodajstvo
  • Vymáhanie pohľadávok, odkúpenie
• BEZPLATNÉ SLUŽBY CERD
  • Vložiť dlžníka do registra
  • Návrhy na konkurz
  • Konkurzy na majetok
  • Insolventný register
  • Pátrania po osobách
  • Stratené a odcudzené doklady
  • Obchodný register
  • Živnostenský register
  • Register platiteľov DPH
  • Kontrola majetku
  • Protikorupčná linka
• ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE, POPLATKY
  • Pre firmy
  • Pre občanov
  • Pre štátne inštitúcie
  • Pre bankový sektor
  • Protikorupčný systém pre obce
• VLASTNÉ VYMÁHANIE POHĽADÁVOK
  • Ako postupovať pri vymáhaní
  • Zápočty pohľadávok - ako na to?
  • Upomienky a urgencie
• OSTATNÉ, DOKUMENTY K STIAHNUTIU
  • Cenník CERD
  • Všeobecné podmienky CERD
  • Zmluvné podmienky služieb
  • Bannery pre taríf PROMO
  • Tlačivo:Upomienka dlžníkovi
  • Tlačivo:Uznanie záväzku
  • Správa osobných údajov
• CHARITA CENTRÁLNEHO REGISTRA
  • Pre Slovensko sa pripravuje
• ODPORÚČANÉ WEBOVÉ STRÁNKY
  • Bezplatný register dlžníkov

Filozofia zákazu

Zákaz chápem ako nejaké pravidlo, ktoré čiastočne alebo úplne obmedzuje určitý druh správania alebo/a vlastníctva, pričom za jeho porušenie nasleduje trest. Chcem ponúknuť krátke zamyslenie sa nad motiváciou zakazovania. Čo sa môže skrývať za vetou: "Toto by som zakázal"?

Väčšina ľudí nie je v pozícii, že by mohli niečo priamo zakazovať. Nemajú na to prostriedky a zároveň sú obmedzovaní rôznymi zákazmi (z tretej strany - napr. štátu), ktoré im znemožňujú obmedzovanie iných ľudí vo vlastnej réžii. Môžu však vplývať na svojich zákonodarcov a tak presadzovať svoje požiadavky. Určitou výnimkou je rodič, ktorý môže na dieťa klásť rôzne ďalšie obmedzenia (samozrejme, nie akékoľvek), keďže tieto obmedzenia tvoria súčasť výchovy (v ideálnom prípade), tým sa však na tomto mieste nechcem zaoberať.

Asi je samozrejmé, že zákazy sa vzťahujú na také druhy správania alebo/a vlastníctva, ktoré sú nejakým spôsobom neželané, pričom cieľom je redukovať takéto správanie alebo majetok. Zaujímavé je z akých dôvodov (deklarovaných aj skutočných) môže byť niečo zakazované.

Zákaz môže byť motivovaný vlastným prospechom. Napríklad nejaká dobre zorganizovaná skupina môže presadiť zákaz konkurencie alebo dovozu zo zahraničia (resp. dovozné clá) a tým poškodia jednak konkurenciu, ako aj spotrebiteľov či zahraničných exportérov. Navonok môžu prezentovať rôzne šľachetné dôvody ako ochranu zamestnancov a podobne, pri pozornejšom pohľade vidno, že sa na zamestnancov poskladajú ostatní, ktorým je upretá sloboda obchodovania. Je možné vymýšľať ďalšie príklady kedy je zákaz nástrojom sebaobohacovania sa na účet druhých.

Presadzovanie vlastného videnia sveta. Tejto motivácii podliehajú ľudia, ktorí nechápu, že to, čo je dobré pre nich, nemusí byť dobré aj pre ostatných a cenia si vlastné hodnoty viac ako slobodu ľudí. Ak by to bolo možné, tak by nariadili ostatným, aby dodržiavali nimi preferované zvyky a správali sa podľa ich noriem, alebo ak nie, tak aby aspoň sedeli niekde v kúte a boli ticho. Ostatných spravidla považujú za nevedomých a keďže sú tí "osvietení" (pocit nadradenosti, dôležitosti), tak by im radi ukázali správnu cestu, hoci aj za cenu násilia (donútenia). Argumentujú morálkou a pritom si neuvedomujú, že vynútená morálka prestáva byť morálkou. Táto motivácia môže byť slabšia alebo silnejšia a môže sa vzťahovať na širšiu alebo parciálnu oblasť života. Je tu aj súvis s nedostatkom úplne základnej tolerancie a snahy pochopiť druhých (resp. empatie). Poznávacie znamenie býva fráza: "je to pre ich dobro". Jedným z dôsledkov zákazov, ktoré majú chrániť človeka pred jeho vlastnými rozhodnutiami, je vypestovanie nesamostatných a nezodpovedných oviec.

Inou kategóriou zákazu je ochrana majetku a ľudského života. Asi nikto nebude pochybovať o užitočnosti takýchto zákazov. Vo svete, v ktorom by si človek nemohol byť istý vlastným životom a majetkom by bola vysoká časová preferencia (preferovanie spotreby namiesto úspor a investícií) a nízka životná úroveň. Zákazy tohto charakteru neodporujú slobode, práve naopak, bez nich by sloboda nemohla existovať.

Zákazy motivované vlastným prospechom a túžbou presadzovať vlastné videnie sveta neriešia skutočné problémy, ale vytvárajú nové problémy a sú spojené s ďalšími nákladmi pre spoločnosť, ktoré sa často ignorujú. Dobrým príkladom je prohibícia v tridsiatych rokoch v USA, ktorá sa ukázala ako neudržateľná. Stúpenci prohibície argumentovali (a podobnú argumentáciu počuť aj dnes v iných prípadoch), že alkohol je škodlivý a treba ho ľuďom zakázať, pretože to bude pre nich lepšie. Tento zákaz však požívanie alkoholu neodstránil a mal množstvo negatívnych následkov, počnúc spotrebou nekvalitného a skutočne nebezpečného alkoholu a končiac rozkvetom mafie, ktorá z prohibície profitovala. Paradoxne, najväčším odporcom zrušenia prohibície bola mafia, keďže z obchodovania s alkoholom na čiernom trhu jej plynul nemalý zisk.

Zakazovanie niečoho, čo je v spoločnosti aspoň čiastočne akceptované, je rovnako odsúdené na neúspech. Zákazom je možné posilňovať len existujúce normy správania, na vytvorenie nových noriem je potrebná zmena myslenia a tú zákazy spravidla neprinášajú. Ak by bola spoločnosť na tak nízkom stupni, že kradnutie by bola norma, tak by to zrejme žiaden zákaz nezmenil. Zdá sa mi, že to je aj jeden z dôvodov, prečo zlyháva boj proti korupcii.

Častým následkom nejakého zákazu je mobilizácia a následná reakcia ľudí, ktorým sa niečo odopiera, alebo sú nejako obmedzovaní. Títo ľudia budú nezmyselné zákazy obchádzať a bojovať proti nim. Keďže disponujú morálnou prevahou, ich boj býva zväčša úspešný. Zákaz nakoniec môže vyústiť do prekvitania zakázanej činnosti (alebo vlastníctva). Príkladom je snaha totalitných režimov vykoreniť náboženstvo. Táto snaha vedie do očisty náboženského života, návratu k pôvodným hodnotám a posilneniu nezávislosti náboženských spoločenstiev, ktorých odboj príkladným spôsobom zasadzoval režimu rany.

---

Vrátiť sa späť

Autor: Jozef Genzor


CERD len sprostredkováva spravodajské informácie na svojom internetovom portály.
CERD nezodpovedá za obsah a správnosť článkov a žiadnym spôsobom nezasahuje do ich obsahu.

© copyright CERD™
CENTRAL REGISTRY OF DEBTORS