Umelá inteligencia môže do roku 2035 na Slovensku zmeniť desiatky tisíc pracovných pozícií, no sama osebe by nemala byť hlavnou príčinou nedostatku práce. Podľa odhadu spoločnosti XTB zanikne približne 78-tisíc miest a vznikne 53-tisíc nových. Pre ekonomiku a zamestnávateľov bude závažnejší nedostatok ľudí s vhodnými zručnosťami, ktorý prehĺbi odchod početnej časti populácie do dôchodku.
Slovenský trh práce sa už mení aj bez zásahu umelej inteligencie. Analýza Inštitútu finančnej politiky ukazuje postupný útlm zamestnanosti v tradičných výrobných odvetviach a rast pracovných príležitostí v službách, stavebníctve a kvalifikovaných profesiách. Technologické nástroje tento posun urýchľujú, pričom pre firmy bude dôležité, či dokážu pracovníkov rekvalifikovať a nájsť ľudí schopných obsadiť nové typy pozícií.
Do roku 2035 má na Slovensku odísť do dôchodku približne 160-tisíc ľudí. Demografický vývoj môže podľa uvedených odhadov priniesť výpadok až 135-tisíc pracovníkov. Rastúci dopyt po zamestnancoch sa pritom očakáva najmä v zdravotníctve a v službách starostlivosti o seniorov, teda v oblastiach, kde technológie nemôžu jednoducho nahradiť osobnú prácu.
Výroba stráca ľudí, uplatnenie rastie v službách
Slovenská ekonomika zostáva výrazne priemyselne orientovaná, no za posledných šesť rokov sa vo výrobe znížil počet pracovných miest o viac ako 40-tisíc. Najväčší úbytok zaznamenal spracovateľský priemysel, pokles sa týkal aj poľnohospodárstva a baníctva. Zamestnanosť v stavebníctve a vo vysokokvalifikovaných službách naopak podľa IFP prevýšila predpandemickú úroveň o viac než 5 percent.
Úbytok miest vo výrobe sa zatiaľ nepretavil do porovnateľného nárastu nezamestnanosti. Časť ľudí prešla do iných odvetví, pričom nové zamestnanie mimo pôvodného sektora získal takmer každý piaty pracovník, ktorý z neho odišiel. Často išlo o obchod, dopravu, skladovanie, ubytovanie alebo administratívne a podporné služby. Výroba a vývoz tovarov však naďalej tvoria významný základ domácej ekonomiky.
Na trhu práce zároveň narastá podiel manažérov, špecialistov, technikov a kvalifikovaných remeselníkov. Na druhej strane sa znižuje zastúpenie operátorov a montérov strojov a zariadení. Pre zamestnancov to znamená väčší význam digitálnych zručností, schopnosti pracovať s informáciami, riešiť zložitejšie úlohy a reagovať na zmeny pracovných postupov.
Podľa XTB je umelej inteligencii vystavených približne 30 percent pracovných miest na Slovensku, menej než je 32-percentný priemer Európskej únie. Súvisí to s vyšším zastúpením priemyslu v domácej ekonomike. Výraznejšie sa zmeny môžu dotknúť najmä juniorských pozícií, účtovníctva, administratívy a centier zdieľaných služieb. Súčasne môžu pribúdať pracovné miesta v nových činnostiach aj v dôsledku rastu produktivity.
Kratší pracovný čas bude závisieť od podmienok odvetví
Konfederácia odborových zväzov SR poukazuje na to, že automatizácia a umelá inteligencia môžu vytvoriť priestor na postupné skracovanie pracovného času. Ak technológie umožnia vykonať porovnateľný objem práce s menším nasadením ľudí, prínosom by mohlo byť viac voľna, menej nadčasov, kratší pracovný deň alebo dlhšia dovolenka. Neznamená to automaticky prechod na štvordňový pracovný týždeň.
Skúsenosti z pilotných projektov v zahraničí naznačujú, že produktivita môže zostať zachovaná alebo rásť aj pri lepších pracovných podmienkach. Zavádzanie podobných opatrení však bude náročnejšie tam, kde je potrebné zabezpečiť nepretržitú prevádzku alebo osobnú starostlivosť. Nemocnice, školy, sociálne služby či výrobné podniky by potrebovali dôkladné plánovanie a v niektorých prípadoch aj dodatočné financovanie.
Rizikom je, že bez zmeny organizácie práce by sa rovnaké množstvo úloh len presunulo do kratšieho času. To by mohlo zvýšiť pracovné tempo, stres a tlak na zamestnancov. Pre firmy bude preto rozhodujúce, aby technologické investície nesmerovali iba k znižovaniu nákladov, ale aj k rozvoju pracovníkov a udržaniu dostatočnej kapacity v profesiách, ktoré bude starnúca populácia potrebovať najviac.
