Klimatický summit OSN COP31 v tureckej Antalyi má podľa plánu vyvrcholiť v piatok 20. novembra, delegácie sa však zatiaľ nezhodli na postupnom odklone od fosílnych palív. Neistota okolo záverečného dokumentu komplikuje predvídateľnosť budúcich energetických investícií a zároveň prehlbuje spor o financovanie klimatických opatrení v chudobnejších krajinách.

Rokovania o útlme uhlia, ropy a zemného plynu patria k najspornejším bodom konferencie. Fosílne palivá zostávajú významným zdrojom energie, ich spaľovanie však zvyšuje emisie skleníkových plynov a riziko extrémneho počasia. Ani predchádzajúce konferencie COP nepriniesli konkrétny spoločný postup pre prechod na čistejšie zdroje energie.

Záverečné dokumenty summitov COP štandardne schvaľuje takmer 200 krajín. Majú však prevažne dobrovoľný, nie právne záväzný charakter. Ak sa účastníkom nepodarí nájsť kompromis v stanovenom termíne, rokovania sa môžu predĺžiť.

Panama spája súhlas s dohodou s limitom na ťažbu ropy

Panama avizovala, že nepodporí záverečný dokument, ktorý nebude zodpovedať jej požiadavkám. Tamojší minister životného prostredia Juan Carlos Navarro presadzuje reformu fungovania klimatických konferencií a žiada aj stanovenie limitu na ťažbu ropy. Takýto postoj môže prijatie spoločného textu ďalej skomplikovať.

Medzi diskutovanými návrhmi je zvýšenie podielu elektriny na svetovej spotrebe energie z približne 21 percent na 35 percent do roku 2035. Väčší priestor by mali dostať obnoviteľné zdroje, najmä slnečná a veterná energia. Návrh však neukladá povinnosť využívať výhradne tieto zdroje, takže pri výrobe elektriny by mohli naďalej zohrávať úlohu aj uhoľné a iné fosílne elektrárne.

Greenpeace upozorňuje, že z pripravovaného záverečného textu zmizla výslovná zmienka o odklone od fosílnych palív. Organizácia považuje oslabenie tejto formulácie za riziko pre doterajší posun v klimatických záväzkoch.

Financovanie opatrení zostáva otvoreným sporom

Významnou súčasťou rokovaní je pomoc štátom, ktoré sa na globálnych emisiách podieľajú menej, no dôsledky otepľovania znášajú výrazne. Tieto krajiny požadujú financovanie adaptačných a ďalších opatrení od bohatších ekonomík s vyšším historickým podielom na emisiách.

Presadzovanie tejto požiadavky je náročnejšie aj pre neprítomnosť Spojených štátov. USA, ktoré patria medzi najväčšie svetové ekonomiky aj producentov skleníkových plynov, sa podľa AP nezúčastňujú na summite druhý rok po sebe. OSN pred začiatkom konferencie varovala, že svet sa nebezpečne približuje k nesplneniu cieľa udržať otepľovanie do 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.