Rokovania o budúcom sedemročnom rozpočte Európskej únie sa posúvajú do kľúčovej fázy. Predseda Európskej rady António Costa má 21. novembra predstaviť kompromisný návrh s konkrétnymi číslami, ktorý má reagovať na spory o výdavky, nové príjmy rozpočtu aj financovanie pomoci Ukrajine. Medzi zvažovanými vlastnými zdrojmi sa opäť objavuje aj celoeurópska digitálna daň.
Costa uzavrel dvojstranné konzultácie s členskými štátmi. Jeho návrh budú lídri prvýkrát prerokúvať na mimoriadnom samite 26. a 27. novembra, pričom zásadné rokovanie sa očakáva od 17. decembra. Dohodu budú musieť jednomyseľne schváliť všetky členské štáty a následne ju odsúhlasiť Európsky parlament.
Európska komisia v júli 2025 navrhla rozpočet 1,763 bilióna eur v cenách roku 2025, čo v bežných cenách predstavuje takmer 2 bilióny eur a 1,26 percenta hrubého národného dôchodku Únie. Súčasťou rámca má byť aj splácanie spoločného pandemického dlhu, ktoré by počas siedmich rokov dosiahlo približne 168 miliárd eur v bežných cenách.
Pre Slovensko je výsledok dôležitý najmä pre financovanie regiónov, poľnohospodárstva a verejných investícií po roku 2027. V pripravovaných národných a regionálnych plánoch, ktoré majú spojiť doterajšiu kohéznu a poľnohospodársku politiku, by Slovensko malo získať 19,9 miliardy eur v bežných cenách.
Rozpočet naráža na limity výdavkov aj príjmov
Čistí prispievatelia do rozpočtu žiadajú výraznejšie škrty. Šesť krajín vedených Nemeckom presadzuje zníženie výdavkov o niekoľko stoviek miliárd eur. Naopak, skupina 17 štátov okolo Talianska chce chrániť peniaze určené na súdržnosť a poľnohospodárstvo. Európsky parlament presadzuje rozpočet vo výške 1,93 bilióna eur.
Predchádzajúci kompromis, ktorý pripravil Írsky predsednícky tím, počítal s približne 8-percentným znížením výdavkov, predovšetkým pri nových prioritách. Na októbrovom samite však podporu nezískal. Costa preto podľa diplomatických informácií tlačí na to, aby súčasťou celkovej dohody boli aj nové vlastné zdroje, keďže priestor na ďalšie škrty sa zmenšuje.
Komisia pôvodne navrhovala príjmy z odvodov z tabaku, elektroodpadu, emisných povoleniek, uhlíkového cla CBAM a z odvodu veľkých firiem označovaného ako CORE. Členské štáty sa však zatiaľ nedohodli ani na jednom z týchto riešení. Proti využitiu výnosov z emisných povoleniek a proti odvodu veľkých spoločností stojí silná opozícia pre možné zaťaženie priemyslu. Samotné uhlíkové clo by podľa odhadov prinieslo len asi 1,4 miliardy eur ročne.
Do rokovaní sa tak vracia digitálna daň, ktorú Komisia ponechala v pracovnom programe na rok 2027. Pôvodný návrh trojpercentnej dane z vybraných digitálnych služieb z roku 2018 stojí v Rade od roku 2019, najmä pre obavy z možnej odvety Spojených štátov. Vlastnú digitálnu daň už zaviedlo osem členských štátov vrátane Francúzska, Talianska a Španielska.
Komisia odhaduje výnos verzie podporovanej Európskym parlamentom na 5 miliárd eur ročne. Parlament pracuje s rozpätím 13 až 25 miliárd eur, keďže do základu zahŕňa aj elektronický obchod. Europoslankyňa Danuše Nerudová, ktorá za parlament rokuje o príjmovej strane rozpočtu, poukázala na zmenu postoja aj v štátoch, ktoré boli dlhodobo proti, vrátane Írska.
Pomoc Ukrajine komplikuje spor o kohézne peniaze
Nový rozmer rokovaniam dal postoj nemeckého kancelára Friedricha Merza. Súhlas s rozpočtovou dohodou podmienil tým, aby sa na financovaní Ukrajiny podieľali všetky členské štáty. Slovensko patrí spolu s Maďarskom, Českom a Bulharskom medzi štyri krajiny, ktoré odmietajú účasť na novom úvere pre Ukrajinu vo výške 45 miliárd eur.
Šetrné štáty namietajú, že by mali platiť viac na podporu hospodársky slabších regiónov, zatiaľ čo štyri krajiny sa nezapájajú do uvedeného úveru. Švédsko, Rakúsko a Holandsko preto spájajú rozpočtovú solidaritu s solidaritou voči Ukrajine. Podľa Agence Europe chcú niektoré z týchto krajín odmietavý postoj štvorice využiť aj ako argument pre škrty v kohéznej politike.
Prepojenie rozpočtu s pomocou Ukrajine však nemá jednoznačnú podporu ani medzi štátmi, ktoré Ukrajinu podporujú. Francúzsko, Poľsko, Slovinsko a Fínsko pred ním varujú s tým, že by mohlo samotnú pomoc skomplikovať. Očakáva sa preto náročné hľadanie kompromisu, a to nielen pri celkovom objeme peňazí, ale aj pri rozdelení nákladov medzi národné rozpočty, podniky a nové európske zdroje príjmov.
Merz presadzuje dohodu do konca roka. Francúzsky prezident Emmanuel Macron upozornil, že pred francúzskymi voľbami v apríli 2027 sa politický priestor na kompromis zúži. Litovský prezident Gitanas Nausėda za reálny konečný termín považuje 4. február 2027. Ak sa schválenie podarí včas, nový viacročný rozpočet by mohol začať platiť od januára 2028.
