Európska komisia podľa informácií Financial Times pripravuje návrh na ďalšiu spoločnú pôžičku vo výške približne 45 miliárd eur pre Ukrajinu. Peniaze by mali pokryť časť jej dodatočných potrieb v budúcom roku. Návrh však môže otvoriť spor o finančné záruky medzi členskými štátmi, keďže Slovensko, Česko, Maďarsko a Bulharsko už avizovali, že sa na budúcom financovaní nechcú podieľať.
EÚ sa pôvodne zhodla na úvere 90 miliárd eur na roky 2026 a 2027, určenom na rozpočtové a obranné potreby Ukrajiny. Ukázalo sa však, že tento rámec nemusí stačiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom samite požiadal európskych lídrov o najmenej 70 miliárd eur navyše na budúci rok.
Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis uviedol, že EÚ by z tejto dodatočnej potreby mohla pokryť približne dve tretiny, teda 45 miliárd eur. Zvyšných asi 25 miliárd eur by mali zabezpečiť ďalší medzinárodní partneri. Komisia má podľa denníka Financial Times predložiť členským štátom mechanizmus, pri ktorom by si Únia požičala na finančných trhoch so zárukou svojho rozpočtu.
Takýto postup by nadviazal na systém použitý pri už schválenej 90-miliardovej pôžičke. Únia by získala zdroje napríklad emisiou dlhopisov a následne by ich poskytla Ukrajine. Splácanie by sa predpokladalo až v prípade úhrady vojnových reparácií zo strany Ruska, pričom záväzok by kryl rozpočet EÚ.
Výnimky z garancií zvyšujú tlak na rozpočtové rokovania
Predchádzajúci úver odobrili prezidenti a premiéri členských štátov začiatkom roka po tom, čo sa v decembri nepodarilo dosiahnuť dohodu o využití zmrazeného ruského majetku. Pri zárukách za túto pôžičku sa napokon nezapojili Česko, Slovensko a Maďarsko.
Aj pri novej pôžičke by bola potrebná podpora všetkých 27 krajín EÚ. Postoj štyroch štátov žiadajúcich výnimku preto komplikuje prípravu dohody. Význam má aj pre širšie vyjednávanie o viacročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034, z ktorého sú financované európske programy a fondy.
Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň naznačil, že ak sa všetky štáty nebudú podieľať na podpore Ukrajiny v budúcom období, Nemecko by mohlo blokovať dohodu o novom sedemročnom rozpočte. Nemecko je najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu Únie a zároveň najväčším európskym bilaterálnym darcom Ukrajiny. Štyri krajiny žiadajúce výnimku naopak patria medzi čistých prijímateľov európskych zdrojov.
Podľa zdrojov oboznámených so situáciou sa po Merzovom vyjadrení začali rokovania o pomoci Ukrajine a o budúcom rozpočte EÚ vnímať ako vzájomne prepojené. Lídri členských štátov by mali obe otázky riešiť na mimoriadnom samite v Bruseli 26. a 27. novembra. Cieľom je prijať rozhodnutie ešte do konca roka.
Český premiér Andrej Babiš v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi odmietol, aby sa dohoda o financovaní Ukrajiny stala podmienkou schválenia budúceho rozpočtu EÚ. Zároveň poukázal na potrebu silnejšieho politického vplyvu Európy pri mierových rokovaniach. Výhrady k prepájaniu oboch tém zazneli aj z Írska, hoci Dublin patrí medzi podporovateľov Ukrajiny. Pre Úniu tak nejde len o hľadanie nového objemu peňazí, ale aj o dohodu, ako rozdeliť rozpočtové riziko medzi všetkých členov.
