Nemecká vesmírna spoločnosť ATMOS Space Cargo a nemecká pobočka raketového koncernu MBDA začali skúmať možnosť vojenského systému s kapsulami na obežnej dráhe. Koncept s názvom Precision Orbital Deep Strike (PODS) má preveriť, či by sa dal náklad z vesmíru dopraviť k pozemnému cieľu v krátkom čase. Zatiaľ však nejde o objednaný zbraňový program, ale o rámec pre technické štúdie, návrhy a prípadné technologické ukážky.

Firmy spoluprácu oznámili 18. novembra, pričom nezverejnili rozpočet ani harmonogram. Pre obranný priemysel ide najmä o prvotné posúdenie technickej realizovateľnosti a vojenského využitia technológie, ktorú ATMOS pôvodne vyvíja pre návrat nákladu z vesmíru na Zem. Prípadný ďalší vývoj by si podľa MBDA vyžadoval samostatné zmluvy a ďalšie hodnotenie.

Základnou ideou je vyniesť vojenský náklad na nízku obežnú dráhu a ponechať ho tam do vydania rozkazu. Kapsula alebo jej náklad by následne vstúpili do atmosféry smerom k určenému cieľu. Šéf ATMOS Sebastian Klaus podľa médií hovoril o možnosti zásahu kdekoľvek na planéte za menej než 60 minút.

Takýto časový údaj však predpokladá rozsiahlu a nákladnú infraštruktúru. Zariadenia na obežnej dráhe sledujú konkrétne, vopred dané dráhy, preto nemôžu bezprostredne reagovať na každý cieľ na Zemi. Na globálne pokrytie by bolo potrebné mať vo vesmíre väčší počet vhodne rozmiestnených kapsúl, čo by zvyšovalo výdavky na štarty, prevádzku, komunikáciu, poistné krytie aj priebežnú obnovu techniky.

Civilná technológia by potrebovala zásadný vojenský vývoj

ATMOS Space Cargo patrí medzi mladšie nemecké firmy v oblasti vesmírnej logistiky. Vyvíja kapsuly určené na návrat nákladu z vesmíru a pri misii Phoenix 1 v apríli 2025 testovala technológiu návratu do atmosféry po štarte raketou Falcon 9. Kapsula využíva nafukovaciu brzdiacu konštrukciu, ktorá jej má pomôcť zvládnuť návrat cez husté vrstvy atmosféry.

Firma však zatiaľ nepreukázala plne ovládateľnú a opakovane použiteľnú orbitálnu kapsulu. Premena návratového modulu na presný vojenský systém by preto znamenala náročný výskum. Zariadenie by muselo odolať extrémnym teplotám a mechanickému zaťaženiu pri návrate, zároveň by potrebovalo spoľahlivé navádzanie schopné dopraviť náklad na presne určené miesto.

MBDA by do projektu priniesla skúsenosti s riadenými strelami a systémami protivzdušnej obrany. Koncern vyrába napríklad strely Aster a podieľa sa aj na výrobe striel s plochou dráhou letu Taurus. Pre európsky obranný priemysel môže byť spolupráca príležitosťou rozšíriť vlastné technologické kapacity v oblasti, kde sú dnes kľúčové aj americké komerčné štartovacie služby.

Nie je známe, aký typ výzbroje by hypotetické kapsuly niesli. Uvažuje sa o kinetických projektiloch, ktoré využívajú energiu dopadu, aj o munícii uvoľnenej až po vstupe do atmosféry. PODS má podľa dostupných informácií pracovať s konvenčnou výzbrojou. Kozmická zmluva z roku 1967 zakazuje umiestňovať na obežnú dráhu jadrové zbrane a ďalšie zbrane hromadného ničenia, nevytvára však všeobecný zákaz konvenčných zbraní vo vesmíre.

Vysoké náklady a riziko pre vesmírnu infraštruktúru

Projekt nadväzuje na staršie vojenské úvahy o využití vesmíru. Sovietsky zväz počas studenej vojny vyvinul systém FOBS, pri ktorom orbitálna trajektória slúžila ako súčasť útoku jadrových hlavíc. Spojené štáty zas diskutovali o koncepte kovových projektilov padajúcich z obežnej dráhy. Súčasný nemecký zámer sa od týchto historických návrhov odlišuje dôrazom na konvenčný náklad a na technológie návratových kapsúl.

Ekonomická návratnosť podobného obranného programu by bola neistá. Udržiavanie desiatok objektov na nízkej obežnej dráhe by vyžadovalo dlhodobé financovanie a pravidelné štarty. Navyše, satelity a kapsuly sa pohybujú vysokou rýchlosťou, ale ich dráhy sú do značnej miery predvídateľné. V prípadnom konflikte by sa tak mohli stať terčom protisatelitných zbraní, ktoré vyvíjajú aj Rusko a Čína.

Rizikom je aj nejasné rozlíšenie medzi civilnými nákladnými a vojenskými kapsulami. Takáto nejednoznačnosť by mohla komplikovať komerčné využitie vesmírnej dopravy a zvyšovať napätie medzi štátmi. Z pohľadu firiem ide zatiaľ o výskumnú spoluprácu s potenciálom pre budúce zákazky v obrane, nie o technológiu pripravenú na nasadenie. Skutočný vývoj funkčného systému by si vyžiadal roky testovania, rozsiahle financovanie a politické rozhodnutia na európskej úrovni.