Slovensko podľa Konfederácie odborových zväzov zaostáva v skracovaní pracovného času a od poslednej veľkej zmeny pracovného režimu uplynuli desaťročia. Odborári preto presadzujú postupný prechod ku kratšiemu týždňu pri zachovaní miezd, podporený kolektívnymi zmluvami a štátnymi pilotnými projektmi. Poľsko už od januára 2026 takýto model skúša vo vybraných firmách a inštitúciách.

Štúdia KOZ s názvom Milión hodín = milión eur? vychádza z údajov Eurostatu, podľa ktorých človek na plný úväzok na Slovensku pracuje priemerne 38,4 hodiny týždenne. Je to približne o tri hodiny viac než vo Fínsku, ktoré patrí ku krajinám s najkratším pracovným časom v Európskej únii.

Autor štúdie a analytik KOZ Ján Košč upozorňuje, že rast produktivity nemusí smerovať iba do vyšších ziskov, miezd alebo nižších cien. Časť prínosu technologického pokroku sa podľa neho môže prejaviť aj väčším objemom voľného času. Súčasný model nízkych miezd pritom podľa štúdie vedie časť zamestnancov k nadčasom, druhej práci či brigádam, aby si udržali príjem domácnosti.

Debata o štvordňovom pracovnom týždni sa objavila aj vo vládnej politike. Premiér Robert Fico v januári 2024 na Svetovom ekonomickom fóre v Davose hovoril o možnosti takýto systém v krátkom čase experimentálne vyskúšať. Konkrétny štátom riadený projekt však podľa KOZ odvtedy nevznikol. Minister práce Erik Tomáš podmienil prípadnú zmenu zachovaním miezd, neskôr označil jej uplatnenie vo výrobnej sfére za ťažko realizovateľné.

Odborári zároveň poukazujú na opačný vývoj v počte pracovných dní. Od roku 2025 bol zrušený jeden štátny sviatok a na rok 2026 sa dočasne rušia ďalšie dva. Takéto opatrenia podľa nich fakticky predlžujú rozsah práce, hoci politická deklarácia pôvodne smerovala k skúšaniu kratšieho týždňa.

Poľský model zachováva mzdy

Poľsko spustilo od januára 2026 štátom financované testovanie kratšieho pracovného času. Do programu sa prihlásilo takmer 2-tisíc firiem a inštitúcií, pričom vybraných bolo 80 subjektov s takmer 5-tisíc zamestnancami. V prvom polroku majú pracovný čas skrátiť najmenej o desatinu, v druhom aspoň o pätinu. Podmienkou je zachovanie miezd a zapojenie najmenej 90 percent pracovníkov.

Poľský príklad je pre Slovensko zaujímavý aj preto, že ide o postkomunistickú ekonomiku, ktorá podobne ako Slovensko pokračuje v ekonomickom dobiehaní vyspelejších krajín. Práve potreba konvergencie sa často používa ako argument proti skracovaniu práce. Poliaci pritom na plný úväzok odpracujú priemerne 39,9 hodiny týždenne a Litovci 39,4 hodiny. V Litve majú od roku 2023 zamestnanci verejného sektora s deťmi do troch rokov nárok na 32-hodinový týždeň.

Kratší pracovný čas sa uplatňuje aj v časti slovenských kolektívnych zmlúv. Vo verejnom sektore je stanovený na 37,5 hodiny týždenne. Košické železiarne v polovici 90. rokov skrátili čas v nepretržitej prevádzke zo 40 na 33,5 hodiny bez zníženia platov. Po príchode U. S. Steel a po kríze sa rozsah práce opäť zvýšil na 35,5 hodiny, pričom časť pracovníkov dnes pracuje 37,5 hodiny.

KOZ nenavrhuje plošné ani okamžité zákonné skrátenie pracovného týždňa. Upozorňuje, že bez dobrej prípravy by sa rovnaký objem povinností mohol iba presunúť do kratšieho času, čo by zvýšilo tlak na zamestnancov. Za vhodnejší považuje postupný prístup: vyššie pokrytie kolektívnymi zmluvami, legislatívnu možnosť flexibilnejších modelov a pilotné projekty financované alebo podporované štátom. Pri nich by malo zostať zachované odmeňovanie a výsledky by malo nezávisle vyhodnotiť odborné prostredie.