Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu, ktorá mení pravidlá hospodárenia štátu v období rozpočtového provizória. Zákon schválený parlamentom 6. októbra 2026 ruší doterajší mesačný strop výdavkov, celkový limit výdavkov na obdobie provizória však ponecháva. Opozičné strany avizovali podania na Ústavný súd SR.
Rozpočtové provizórium nastáva, ak Slovensko nemá na začiatku kalendárneho roka schválený štátny rozpočet. Doteraz mohol štát v jednotlivom mesiaci vynaložiť najviac jednu dvanástinu celoročných výdavkov z predchádzajúceho roka. Novela túto mesačnú hranicu odstraňuje, takže čerpanie prostriedkov môže byť v priebehu roka nerovnomerné.
Zákon zároveň rozširuje priestor ministra financií na presuny medzi rozpočtovými položkami. Hranica celkových výdavkov, ktoré možno v čase provizória použiť, ostáva zachovaná. Zmena teda neupravuje objem povolených výdavkov ako celok, ale spôsob, akým sa môžu rozložiť v čase a medzi jednotlivé položky rozpočtu.
Vláda hovorí o plynulejších platbách, opozícia o slabšej kontrole
Minister financií Ladislav Kamenický obhajoval novelu potrebou zabezpečiť chod verejnej správy aj pri oneskorenom prijatí rozpočtu alebo predčasných voľbách. Podľa jeho argumentácie mohol pôvodný režim komplikovať úhradu nákladov, ktoré nevznikajú každý mesiac, ale napríklad štvrťročne. Flexibilnejšie pravidlá majú podľa ministra umožniť tieto výdavky uhrádzať bez prekročenia celkového limitu.
SaS, KDH, Hnutie Slovensko a Demokrati oznámili spoločný podnet na Ústavný súd SR. Samostatne sa chce na súd obrátiť aj Progresívne Slovensko. Opozičné subjekty upozorňujú, že bez mesačného obmedzenia môže vláda vyčerpať väčšiu časť dostupných prostriedkov v skoršej fáze roka. Podľa ich názoru by to mohlo zhoršiť predvídateľnosť financovania štátu v ďalších mesiacoch a oslabiť rozpočtovú disciplínu.
Progresívne Slovensko spája podnet aj s novelou zákona o rozpočtovej zodpovednosti a s povinnosťami vlády pri vysokom verejnom dlhu. Strana kritizuje rozšírenie možností vlády pracovať s vybranými rozpočtovými rezervami a presúvať prostriedky bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu. Kancelária prezidenta SR uviedla, že prezident v podpísanej novele nezistil rozpor s Ústavou SR. O ústavnosti napadnutých ustanovení môže rozhodnúť až Ústavný súd SR.
