Právnik a politik Jozef Kubina patril na prelome 19. a 20. storočia medzi výrazných slovenských verejných činiteľov. Popri advokátskej praxi v Malackách riadil Slovenskú ľudovú banku, podporoval národné aktivity a pôsobil v politike. Výdavky na verejnú činnosť, odpúšťanie honorárov klientom a hospodárske pomery počas prvej svetovej vojny však podľa dobových hodnotení postupne vyčerpali jeho majetok.
Jozef Kubina sa narodil v roku 1855 v zemianskej rodine v Moravskom Svätom Jáne. Ako malacký advokát sa angažoval vo verejnom živote a patril k obmedzenému počtu slovenských poslancov uhorského snemu. Prvýkrát bol zvolený v roku 1892, mandát následne obhájil ešte dvakrát a dlhodobo zastával aj post župného poslanca.
Jeho aktivity neboli obmedzené na politiku. V roku 1890 sa stal podpredsedom hasičského spolku v rodnej obci, bol členom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Malackách zastával funkciu riaditeľa Slovenskej ľudovej banky. Táto pozícia spájala právnickú profesiu s hospodárskym zázemím slovenského prostredia v časoch Uhorska.
V roku 1905 bol medzi zakladateľmi Slovenskej ľudovej strany. V parlamentných voľbách v tom roku však neuspel proti veľkolevárskemu grófovi Wenckheimovi, pričom rozdiel predstavoval 56 hlasov. Dobové hodnotenie jeho života uvádza, že značnú časť majetku počas 13 rokov venoval na delegátsku, volebnú a reprezentačnú činnosť. Často mal odpúšťať aj advokátske odmeny klientom.
Materiálnu situáciu napokon zhoršilo moratórium v období prvej svetovej vojny. Kubina zomrel 4. septembra 1918 chudobný a bez majetku, ešte pred vznikom Československa. V právnickej profesii pokračoval jeho syn Ľudovít.
Vedci, lekár a herci zanechali inštitúcie aj rozsiahle diela
Do historického kalendára patrí aj Andrej Kmeť, narodený v roku 1841. Katolícky kňaz a polyhistor zhromažďoval botanické, archeologické a etnografické zbierky, ktoré vytvorili základ Slovenského národného múzea ako národnej inštitúcie. Jeho práca tak mala dlhodobý význam aj pre správu a uchovanie kultúrneho majetku.
V roku 1903 sa v Kuklove narodil lekár, básnik a prekladateľ Andrej Žarnov. Bol predstaviteľom katolíckej moderny a členom medzinárodnej komisie, ktorá v roku 1943 pripísala masové vraždy poľských dôstojníkov v Katynskom lese sovietskej tajnej službe NKVD. Po roku 1948 bol na Slovensku väznený, neskôr emigroval do Spojených štátov amerických.
Výročia sa spájajú aj s hercami Františkom Dibarborom a Jozefom Dóczym. Dibarbora, narodený v Bratislave v roku 1916, pôsobil v Slovenskom národnom divadle s prestávkami od roku 1938 do odchodu do dôchodku v roku 1982. Bol spoluzakladateľom Novej scény a stvárnil viac ako 200 divadelných a vyše 30 filmových postáv. Zomrel v Bratislave 4. septembra 1987 po následkoch autonehody.
Jozef Dóczy, narodený v roku 1929, spojil profesionálnu dráhu predovšetkým s Nitrou a Divadlom Andreja Bagara. V umeleckom súbore pôsobil od roku 1955 až do konca života, hoci do dôchodku odišiel v roku 1992. Počas kariéry vytvoril 174 divadelných postáv a za celoživotné dielo získal Cenu Jozefa Kronera. Nitra mu v roku 2009 udelila čestné občianstvo.
