Rýchlonabíjanie elektromobilu býva najefektívnejšie pri nižšom stave batérie. Po približne 80 % však výkon pri mnohých modeloch citeľne klesá a doplnenie poslednej pätiny kapacity môže zabrať podobný čas ako predchádzajúce desiatky percent. Nejde spravidla o chybu stojana ani o poškodenú batériu, ale o ochranný postup riadenia akumulátora. Pre vodiča má tento jav praktický aj finančný význam: pri cestovaní môže dlhšie obsadenie verejnej nabíjačky predĺžiť trasu a pri tarifách účtovaných podľa času zvýšiť cenu zastávky.

Súčasné elektromobily využívajú takmer výlučne lítium-iónové články. Pri nabíjaní sa lítiové ióny presúvajú z katódy cez elektrolyt do anódy, ktorá je vo väčšine prípadov z grafitu, prípadne z grafitu doplneného kremíkom. Pri vybíjaní, teda jazde, proces prebieha opačne. Kým je batéria menej nabitá a má vhodnú teplotu, dokáže prijímať vysoký prúd. So stúpajúcim stavom nabitia však ubúdajú voľné miesta na ukladanie lítia v anóde a rastie riziko nežiaducich chemických reakcií.

Preto výrobcovia bežne uvádzajú čas nabíjania z 10 na 80 %, nie z nuly na 100 %. Hranica 80 % však nie je pevný fyzikálny limit. Pri niektorých vozidlách začne výkon výraznejšie padať už pri 50 či 60 %, iné si udržia vysokú úroveň aj nad 80 %. Rozhoduje chemické zloženie článkov, ich kapacita, systém chladenia, napäťová architektúra aj nastavenie softvéru.

Vyššie napätie znamená nutnosť obmedziť prúd

Batérie sa dobíjajú postupom označovaným CC/CV, teda fázou konštantného prúdu a následne fázou konštantného napätia. V úvode môže batéria prijímať vysoký prúd, pričom napätie článkov postupne rastie. Po dosiahnutí povolenej hranice napätia už systém nesmie napätie ďalej zvyšovať. Na bezpečné dokončenie nabíjania preto znižuje prúd, a tým aj výkon.

Výkon je daný súčinom napätia a prúdu. Ak batéria pri 400 voltoch prijíma 250 ampérov, výkon dosahuje 100 kW. Pri znížení prúdu na 50 ampérov pri rovnakom napätí výkon klesne na 20 kW. Označenie 350 kW na nabíjacej stanici preto samo osebe nezaručuje, že vozidlo taký výkon využije. Rozhodujúce je, koľko energie mu batéria v danom stave dovolí prijať.

Prúd priebežne upravuje systém riadenia batérie, označovaný ako BMS. Vyhodnocuje stav nabitia, napätie jednotlivých článkov, ich teplotu, stav batérie aj ďalšie prevádzkové podmienky. Menšie prepady výkonu sa preto môžu objaviť aj pred hranicou 80 %. Pri porovnávaní elektromobilov je z tohto dôvodu užitočnejšie sledovať priebeh nabíjacej krivky a priemerný výkon než iba najvyšší údaj v kilowattoch.

Jedným z rizík pri príliš intenzívnom nabíjaní je usadzovanie kovového lítia na povrchu anódy, známe ako lithium plating. Ak sa ióny nestíhajú ukladať do grafitovej štruktúry, môžu vytvárať kovové usadeniny. Tie môžu znižovať množstvo využiteľného lítia, urýchľovať degradáciu článkov a v závažných prípadoch zvyšovať riziko vnútorného skratu. Vyššie riziko vzniká najmä pri kombinácii vysokého nabíjacieho prúdu, nízkej teploty a nevhodného stavu nabitia. Ochranné obmedzenie výkonu má týmto situáciám predchádzať.

Na trase rozhoduje teplota batérie aj dostupnosť ďalšieho stojana

Výkon rýchlonabíjania výrazne ovplyvňuje teplota článkov. V zime môže elektromobil pri príchode k stojanu s vychladnutou batériou obmedziť príkon aj pri 10 alebo 20 % kapacity. Pri nízkej teplote prebieha pohyb lítiových iónov a elektrochemické reakcie pomalšie. Naopak, výkon môže klesať aj pri prehrievaní batérie, aby sa obmedzilo tepelné a chemické zaťaženie.

Mnohé vozidlá preto používajú tepelnú prípravu batérie. Ak vodič zadá rýchlonabíjaciu stanicu ako cieľ v integrovanej navigácii, automobil môže akumulátor pred príchodom podľa potreby zohriať alebo ochladiť. Táto funkcia býva naviazaná na vlastný navigačný systém vozidla, takže pri navigovaní cez Apple CarPlay alebo Android Auto nemusí fungovať.

Rozdiel je aj medzi domácim AC nabíjaním a rýchlym DC nabíjaním. Pri striedavom prúde palubná nabíjačka vozidla energiu premieňa na jednosmerný prúd potrebný pre batériu. Bežné AC výkony sú približne 7,4 alebo 11 kW, pri niektorých autách 22 kW. Pri takto nižšom zaťažení býva pokles výkonu ku koncu menej nápadný, hoci BMS aj vtedy kontroluje napätie a môže vykonávať balansovanie článkov.

Výsledok môže ovplyvniť aj samotná stanica, napríklad jej výkonový, prúdový alebo napäťový limit, prehriaty kábel či delenie výkonu s ďalším vozidlom. Pri dlhšej ceste preto často nedáva zmysel čakať na 100 %, ak po 80 % výkon prudko klesol. Z časového hľadiska môže byť výhodnejšie pokračovať v jazde a zastaviť neskôr na kratšie nabitie. Ak však nasleduje dlhý úsek bez infraštruktúry, jazda v zime alebo je potrebná väčšia rezerva, nabitie na 90 či 100 % je plne opodstatnené.

Výrobcovia sa snažia tento limit zmierňovať. BYD tento rok predstavil druhú generáciu LFP batérie Blade Battery 2.0 spolu s technológiou Flash Charging. Podľa údajov výrobcu sa pri určenej kombinácii batérie a nabíjacej technológie dá batéria nabiť z 10 na 70 % za päť minút a z 10 na 97 % za deväť minút. Takéto hodnoty však neplatia pre všetky elektromobily značky ani pre bežné verejné stojany; systém naďalej výkon postupne znižuje, len pri vyššom stave nabitia udržiava výrazne vyšší príkon.

Pre majiteľa elektromobilu je preto rozhodujúce plánovať nabíjanie podľa reálnej potreby energie, dostupnosti ďalších staníc a predpokladaného výkonu, nie podľa univerzálnej hranice. Keď výkon pri 85 % klesne napríklad zo 150 na 25 kW, vo väčšine prípadov ide o štandardnú činnosť batériového manažmentu, ktorý chráni životnosť drahého akumulátora.