Rusko chce s africkými štátmi rozširovať obchod, bankové väzby a zúčtovanie v národných menách mimo západnej finančnej infraštruktúry. Prezident Vladimir Putin to uviedol na treťom summite Rusko – Afrika, ktorý sa koná v Moskve 28. a 29. októbra 2026 za účasti delegácií zo 48 afrických krajín. Podľa neho má spolupráca zahŕňať aj dodávky obilia a hnojív, infraštruktúrne projekty či prenos výrobných technológií.

Putin africkým lídrom povedal, že Rusko považuje za ich spoľahlivého hospodárskeho partnera. Kritizoval pritom západné krajiny pre ich údajný prístup k africkým zdrojom a tvrdil, že využívanie dlhov môže obmedzovať dlhodobý rozvoj štátov kontinentu. Konkrétne krajiny nemenoval.

Súčasťou programu dvojdňového stretnutia sú bilaterálne rokovania s predstaviteľmi 22 afrických štátov na najvyššej úrovni. Diskusie sa majú týkať obchodu, bezpečnosti, dodávok zbraní a poľnohospodárskych komodít. Moskva od prvého summitu v roku 2019 systematicky posilňuje politické, ekonomické a vojenské väzby na africkom kontinente.

Bankové spojenia a platby v národných menách

Ruský prezident vyzval banky v Rusku a Afrike, aby nadväzovali priame vzťahy, otvárali pobočky na partnerských trhoch a rozšírili používanie národných mien pri vzájomných platbách. Navrhol tiež využívať alternatívne kanály na výmenu platobných správ, vrátane systému ruskej centrálnej banky a celoafrického platobného systému.

Takéto mechanizmy by podľa Putina mohli znížiť náklady na cezhraničné transakcie a obmedziť závislosť obchodných partnerov od finančných systémov ovládaných západnými krajinami. Zámer zapadá do ruskej snahy zmierniť dôsledky medzinárodných obmedzení voči Rusku a nájsť nové priestory pre zahraničný obchod.

Putin zároveň deklaroval podporu väčšieho zastúpenia afrických krajín v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke. Tvrdil, že tlak západných štátov ani obmedzenia zavedené proti Rusku nezastavili rozvoj hospodárskych kontaktov medzi Moskvou a africkými partnermi.

Rusko sľubuje výrobu, obilie aj infraštruktúru

V hospodárskej rovine ruský prezident zdôraznil zámer presúvať do afrických štátov výrobu a odborné know-how, nielen nakupovať suroviny. Takýto model by podľa jeho vyjadrení mal vytvárať miestne pracovné miesta a daňové príjmy. Rusko je podľa neho pripravené podieľať sa aj na projektoch dopravnej a poľnohospodárskej infraštruktúry.

Za prvých deväť mesiacov roka Rusko podľa Putina vyviezlo do Afriky približne 13 miliónov ton poľnohospodárskych produktov. Dodávky obilia a hnojív patria medzi hlavné ekonomické nástroje, ktorými sa Moskva usiluje upevňovať obchodné vzťahy s krajinami kontinentu.

Putin poukázal aj na vzdelávaciu spoluprácu. Na ruských univerzitách študuje približne 40-tisíc afrických občanov, pričom počet zapísaných študentov sa od roku 2020 zvýšil o polovicu. Počet štipendijných miest sa za rovnaké obdobie takmer strojnásobil a v akademickom roku 2026/2027 má dosiahnuť 5 500.

Rozširovanie ekonomických a finančných väzieb s Afrikou je pre Moskvu súčasťou širšej stratégie voči takzvanému globálnemu Juhu. Západné vlády však ruské aktivity na kontinente vnímajú aj v súvislosti s geopolitickým vplyvom a pôsobením ruských polovojenských štruktúr v niektorých afrických krajinách. Moskva tieto výhrady odmieta.