Európska ekonomika sa síce po predchádzajúcej slabosti stabilizuje, jej rast však zostáva príliš pomalý na to, aby výraznejšie zlepšil konkurencieschopnosť kontinentu. Pre Slovensko, ktoré je silne naviazané na európsky priemysel a zahraničný obchod, takýto vývoj znamená vyššie riziko, že bude v dobiehaní výkonnejších krajín ďalej strácať.
Jesenná prognóza Európskej komisie počíta s rastom hospodárstva Európskej únie o 1,4 percenta v roku 2026, čo je rovnaké tempo ako vlani. V roku 2027 má hospodárstvo Únie rásť opäť o 1,4 percenta a v roku 2028 sa má tempo mierne zvýšiť na 1,5 percenta. Ekonomika eurozóny má tento rok vzrásť o 1,2 percenta.
Takýto vývoj neznamená recesiu, no pre EÚ ide o nevýrazné tempo. Európske krajiny pritom potrebujú financovať obranu, energetickú a zelenú transformáciu, modernizáciu ekonomiky aj rastúce náklady spojené so starnutím populácie. Pri slabom raste sú verejné rozpočty, podnikové investície aj priestor na zvyšovanie produktivity pod väčším tlakom.
Prvé tri štvrťroky priniesli lepší výsledok, než Komisia očakávala na jar. Hospodárstvu pomohol najmä vývoz a po dlhšom útlme sa oživila aj priemyselná výroba. Domácu aktivitu podporila stabilná spotreba, služby a maloobchod. Naopak, investície a stavebníctvo zostali slabým miestom európskeho hospodárstva.
Rozdiely medzi štátmi sú pritom výrazné. Časť ekonomík južnej Európy rastie svižnejšie, zatiaľ čo veľké krajiny v jadre eurozóny brzdia drahšie energie, nízka produktivita a rozpočtové obmedzenia. Práve slabší výkon hlavných priemyselných partnerov je citlivý aj pre slovenské firmy, ktorých objednávky a export závisia od vývoja na európskom trhu.
Slovensko tak čelí nepriaznivej kombinácii: priestor na rýchlejšie dobiehanie bohatších ekonomík zužuje nevýrazný rast v celej Európe a zároveň sa mení tradičné hospodárske poradie. Ak sa neobnoví investičná aktivita a konkurencieschopnosť priemyslu, rozdiel medzi rýchlejšie rastúcimi štátmi a slovenskou ekonomikou sa môže ďalej prehlbovať.
