Európska komisia pri hodnotení ôsmej žiadosti Slovenska o platbu z plánu obnovy predbežne akceptovala 672,84 milióna eur z celkovej sumy 735,38 milióna eur. Pri dvoch míľnikoch však začala konanie o možnom pomernom krátení. Sporných je 17,41 milióna eur pri reforme národných parkov a 45,13 milióna eur pri príprave veternej energetiky. Slovensko môže do dvoch mesiacov predložiť pripomienky a dôkazy, že podmienky splnilo včas.
Komisia nemá výhrady k 26 z 28 posudzovaných míľnikov. Pri zvyšných dvoch však neposudzuje iba to, či štát prijal požadované dokumenty, ale aj to, či opatrenia priniesli výsledok stanovený v pláne obnovy. Prípad preto nie je len administratívnym sporom o nariadenia či mapy. Ide aj o výpadok možného príjmu štátneho rozpočtu a o dôveryhodnosť Slovenska pri plnení záväzkov, za ktoré žiada európske financovanie.
Pri zonáciách rozhoduje aj ochrana starých lesov
Ministerstvo životného prostredia dokončilo zonácie TANAP-u, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín. Spolu so staršími dokumentmi má Slovensko zonácie siedmich národných parkov. Takéto rozdelenie území určuje rozsah prísnej ochrany, hospodárenia v lesoch aj priestor pre cestovný ruch. Zasahuje preto do podnikania vlastníkov pozemkov, príjmov samospráv a plánovania rozvoja dotknutých regiónov.
Európska komisia uznala prijatie siedmich zonácií i požiadavku na ochranu pralesov. Pochybnosti však vyslovila pri ochrane starých lesov a biotopov hlucháňa, najmä vo Veľkej Fatre a na Muránskej planine. Ochrana pralesov pritom automaticky neznamená ochranu všetkých ekologicky hodnotných starých porastov. Podobne ani vysoký podiel územia v najprísnejšom režime nemusí stačiť, ak mimo neho zostanú kľúčové lokality chráneného druhu.
Zonácie majú aj priamy finančný rozmer. Obmedzenie hospodárenia môže znížiť výnosy súkromných vlastníkov a nepriamo zasiahnuť obce, napríklad cez miestne dane či rozvojové možnosti. Štát preto musí riešiť výkupy, zámeny pozemkov alebo náhrady za obmedzenie využívania. Podľa pôvodných modelových odhadov Inštitútu environmentálnej politiky z roku 2020 mohli náklady pri 50-percentnej bezzásahovosti dosiahnuť 244 miliónov eur a pri 75-percentnej 374 miliónov eur. Nejde o aktuálne vyčíslenie výdavkov, ale o ilustráciu rozsahu finančných nárokov.
Veterná zóna musí preukázať reálny výkon
Druhý sporný míľnik súvisí s prípravou územia s veterným potenciálom 300 megawattov. Tento záväzok navrhla Hegerova vláda v kapitole REPowerEU v apríli 2023 a Rada EÚ ho schválila v júli toho istého roka. Nešlo teda pôvodne o samostatne uložený príkaz Bruselu. Po schválení aktualizácie plánu sa však zvolený cieľ stal podmienkou čerpania peňazí.
Po posudzovaní vplyvov na životné prostredie zostala z pôvodne zvažovaných lokalít zóna Východ na Zemplíne. Záverečné stanovisko EIA z 26. augusta 2026 počíta najviac so 43 turbínami a deklarovaným výkonom približne 301 megawattov, pričom proti stanovisku boli podané rozklady. EIA nie je stavebným povolením a neznamená, že sa zariadenia postavia. Komisia však spochybňuje, či lokalita dokáže deklarovaný výkon a požadovanú energetickú využiteľnosť reálne zabezpečiť.
Pre rozpočet je podstatné, že nejde o bežné pozastavenie platby s dodatočnou lehotou na opravu. Rozhodujúci bol termín 31. augusta 2026, do ktorého mali byť míľniky splnené. Slovensko môže argumentovať mapovými, právnymi a technickými podkladmi, nie však stavať obhajobu iba na opatreniach prijatých po tomto dátume. Ak pochybnosti Komisie pretrvajú, štát príde o časť príjmov z plánu obnovy. Vecné úlohy – ochrana biotopov aj kvalitnejšie energetické plánovanie – však zostanú potrebné bez ohľadu na výsledok finančného konania.
