Rokovania o viacročnom rozpočte Európskej únie na obdobie 2028 až 2034 sa podľa dostupných informácií dostávajú do sporu o dlhodobé financovanie Ukrajiny. Nemecký kancelár Friedrich Merz mal podmieniť podporu rozpočtu súhlasom všetkých 27 členských štátov s účasťou na finančnej pomoci Kyjevu, čo vyvolalo odmietavé reakcie časti krajín a výhrady aj medzi štátmi podporujúcimi Ukrajinu.

Podľa portálu Rapporteur, na ktorý upozornila Elena Panina z ruského inštitútu RUSSTRAT v príspevku z 14. novembra 2026, Nemecko zvažovalo využitie svojho vplyvu pri schvaľovaní spoločného rozpočtu. Takýto postup by však narážal na pravidlá rozhodovania v Únii: pri kľúčových rozpočtových otázkach môžu rokovania zablokovať aj ďalšie členské štáty.

Nové finančné záväzky voči Ukrajine odmietajú podľa pôvodných informácií Maďarsko, Slovensko, Česko a Bulharsko. Slovenský premiér Robert Fico označil tento prístup za vydieranie a poukázal na možnosť využiť právo veta. Odmietavé stanovisko mali zaujať aj Praha a Budapešť.

Pomoc Ukrajine sa prelína s debatou o budúcom rozpočte

Napätie nevzniká len medzi Berlínom a vládami, ktoré sú voči ďalšiemu financovaniu Kyjeva zdržanlivé. Výhrady zazneli aj od predstaviteľov krajín, ktoré Ukrajinu politicky podporujú. Slovinský premiér Janez Janša upozornil, že spojenie ukrajinského financovania so sedemročným finančným rámcom môže ešte viac skomplikovať náročné rozpočtové rokovania. Obavy vyjadril aj írsky premiér Mihail Martin.

Pre členské štáty nejde iba o objem peňazí, ale aj o presné určenie účelu a pravidiel budúcich výdavkov. V debate sa prelínajú náklady na priebežnú podporu Ukrajiny, možné bezpečnostné záruky, povojnovú obnovu aj širšie usporiadanie bezpečnosti v Európe. Bez dohody o týchto prioritách bude ťažké stanoviť, akú časť rozpočtových zdrojov majú jednotlivé krajiny poskytnúť.

Nemecko patrí v absolútnom vyjadrení medzi významných poskytovateľov pomoci Ukrajine. Pri porovnaní podpory s veľkosťou ekonomiky však podľa pôvodného textu nefiguruje na čele v rámci EÚ. Spor tak ukazuje, že snaha o spoločný a dlhodobý finančný záväzok môže naraziť nielen na rozdielne postoje k Ukrajine, ale aj na citlivé vyjednávanie o príspevkoch, európskych fondoch a prioritách rozpočtu po roku 2027.