Neúspešné hlasovanie o novele týkajúcej sa kajúcnikov znovu otvorilo otázku, či má vládna koalícia v parlamente dostatočne stabilnú podporu na presadzovanie zákonov a rozpočtových priorít. Kým poslanec Michal Bartek z Hlasu-SD nepovažuje výsledok za zásadný problém a zdôrazňuje sociálne opatrenia, poslankyňa Martina Bajo Holečková zo SaS hovorí o vládnej menšine a kritizuje náklady konsolidačných krokov.

Koalícia pri novele nezískala potrebnú podporu, pričom za návrh hlasovalo 75 poslancov. Bartek uviedol, že téma kajúcnikov nepatrila medzi hlavné priority jeho strany. Hlas-SD chce podľa neho sústrediť politickú energiu na opatrenia s priamym vplyvom na rozpočty domácností, ako sú opatrovateľská starostlivosť, energopomoc, plánované zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa, známeho ako kočíkovné, či podpora viacdetných rodín.

Pri takýchto návrhoch Bartek predpokladá širšiu podporu v parlamente. Zároveň odmietol výklad, že by koalícia musela chýbajúce hlasy získavať politickými obchodmi. Neúspech pri hlasovaní o novele podľa neho ukázal, že sa takýto postup neuplatnil.

Bajo Holečková naopak výsledok považuje za dôkaz, že koalícia nemá spoľahlivú väčšinu. Podľa nej bude musieť pri jednotlivých zákonoch rokovať s konkrétnymi poslancami a hľadať podporu prípad od prípadu. Nesúhlasila tiež s tvrdením, že návrh o kajúcnikoch nebol pre vládne strany významný, keďže sa ho koalícia pokúšala presadiť opakovane.

Diskusia sa dotkla aj postoja ministra životného prostredia Tomáša Tarabu a poslancov stojacich mimo pôvodných koaličných klubov. Bartek nechcel hodnotiť vzťahy medzi Tarabom, SNS a premiérom Robertom Ficom, no povedal, že neočakáva blokovanie opatrení, ktoré Hlas-SD označuje za prosociálne. Bajo Holečková pripomenula, že opozícia pri niektorých návrhoch dokáže postupovať spoločne.

Rozpočtová konsolidácia zostáva predmetom ostrého sporu

Najvýraznejší ekonomický rozpor sa týkal verejných financií. Bajo Holečková vláde vyčítala tri vlny konsolidácie a tvrdila, že ich náklady dosiahli sedem miliárd eur, čo podľa jej prepočtu predstavuje približne 1 300 eur na obyvateľa. Zároveň uviedla, že verejný dlh od nástupu súčasnej vlády narástol o 32 miliárd eur.

Bartek tieto tvrdenia odmietol s tým, že deficit Slovenskej republiky klesá o 1,19 miliardy eur. Spor tak ukázal rozdielne hodnotenie konsolidácie: opozícia akcentuje jej zaťaženie pre ľudí a rast dlhu, zatiaľ čo vládny poslanec poukazuje na znižovanie schodku verejných financií.

Pre domácnosti aj firmy zostáva podstatné, aké opatrenia bude vláda predkladať a či pre ne získa potrebnú parlamentnú podporu. Neistota pri hlasovaniach môže komplikovať prijímanie zákonov s dosahom na verejné výdavky, sociálne transfery, podnikateľské náklady či ďalšie konsolidačné kroky.

V relácii sa riešila aj úprava voľby poštou zo zahraničia. Jej prerokovanie sa odsúva najmenej o šesť mesiacov, pretože bod programu pre neprítomnosť navrhovateľov neprešiel. Bartek pripomenul, že nejde o návrh Hlasu-SD, hoci bol pripravený ho podporiť. Bajo Holečková odklad hodnotila pozitívne a tvrdila, že navrhovaná zmena by obmedzila možnosti Slovákov v zahraničí hlasovať.

Hlas-SD podľa Barteka naďalej počíta s dovládnutím do riadneho termínu volieb v budúcom roku. Za priority označil prorodinnú kartu, sociálny program, ochranu 13. dôchodkov a rast minimálnej mzdy. Bajo Holečková však kritizovala, že vláda venuje veľkú pozornosť trestnej legislatíve namiesto zdravotníctva, vysokých cien či iných verejných problémov.

Ďalším testom parlamentných pomerov môže byť odvolávanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Bartek vylúčil, že by Hlas-SD podporil odvolanie ministerky nominovanej SNS, keďže by to podľa neho bolo v rozpore s koaličnou dohodou. O výsledku tak môžu rozhodovať aj postoje nezaradených poslancov.

V závere relácie zaznel spor o zahraničnopolitické vystupovanie štátu. Bajo Holečková kritizovala rozdielne postoje prezidenta Petra Pellegriniho a premiéra Fica a hovorila o tom, že Slovensko komunikuje dvomi hlasmi. Bartek odmietol, že by krajina bola izolovaná, potvrdil podporu členstvu v Európskej únii a NATO a zároveň obhajoval kritický postoj vlády k ďalšej finančnej pomoci Ukrajine.