Prezident Peter Pellegrini zatiaľ nevydal definitívne rozhodnutie o vymenovaní Filipa Kuffu za člena vlády po odvolaní Tomáša Tarabu. Rezort preto naďalej dočasne vedie premiér Robert Fico. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka môže postup hlavy štátu vyvolať spor pred Ústavným súdom, čo by mohlo priniesť presnejší výklad hraníc prezidentských právomocí.
SNS požiadala predsedu vlády o odvolanie svojho nominanta Tomáša Tarabu 13. mája. Taraba následne deklaroval, že do 30. septembra odstúpi, ak strana od požiadavky neustúpi. Premiér Robert Fico doručil prezidentovi žiadosť o jeho odvolanie 15. septembra, neskôr však požiadal o jej vrátenie. Prezident tejto žiadosti vyhovel.
Po odvolaní Tarabu premiér v súlade s koaličnou dohodou navrhol na uvoľnené miesto súčasného štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Prezident však premiéra vyzval, aby nomináciu prehodnotil. Prezidentská kancelária zdôraznila, že nejde o konečné rozhodnutie o nevymenovaní kandidáta.
Pre fungovanie rezortu znamená neuzavretá personálna otázka pokračovanie dočasného riadenia predsedom vlády. Takýto stav môže komplikovať dlhodobejšie manažérske rozhodovanie, keďže politickú zodpovednosť za ministerstvo štandardne preberá riadne vymenovaný člen vlády.
Právny spor môže definovať limity hlavy štátu
Vincent Bujňák upozornil, že samotné vrátenie návrhu predsedovi vlády môže mať materiálne rovnaký účinok, ako keby kandidát vymenovaný nebol. V tejto súvislosti vidí priestor na posúdenie veci Ústavným súdom.
Jednou z možností je návrh vlády na výklad ústavy. O ňom by rozhodovalo plénum Ústavného súdu a jeho záver by mohol všeobecne spresniť pravidlá pri vymenúvaní členov vlády. Druhou cestou by bola ústavná sťažnosť samotného Filipa Kuffu, ktorý by sa mohol domáhať ochrany práva na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok.
Právnik pripomenul aj prípad nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Ústavný súd vtedy jeho sťažnosti vyhovel a priznal mu finančné zadosťučinenie 60-tisíc eur. Pri Kuffovej prípadnej sťažnosti by však súd posudzoval konkrétne okolnosti aktuálneho prípadu.
Ústava stanovuje pre člena vlády najmä formálne podmienky, vrátane voliteľnosti do Národnej rady. Podľa Bujňáka prezident nemôže postupovať svojvoľne a prípadné nevymenovanie musí opierať o konkrétne, dostatočne závažné dôvody. V debate sa objavili aj informácie o začatí trestného stíhania vo veci, ktoré by mohlo súvisieť s výkonom funkcie štátneho tajomníka. Ústavný právnik však poukázal na potrebu rozlišovať medzi stíhaním vo veci, obvinením, obžalobou a právoplatným rozhodnutím súdu.
Ústava zároveň neurčuje pevnú lehotu, v ktorej má prezident o návrhu na vymenovanie ministra rozhodnúť. Podľa Bujňáka však ani dlhodobé odkladanie rozhodnutia nie je bez rizika, pretože prezident má povinnosť prispievať k riadnemu fungovaniu ústavných orgánov. Výsledok sporu môže mať význam aj pre budúce personálne rozhodnutia vo vláde a stabilitu jej riadenia.
