Približne každá štvrtá slovenská domácnosť nemá pohotovo dostupnú finančnú rezervu ani vo výške polovice svojho mesačného príjmu. Hoci sa tento podiel oproti minulosti znížil, slabé úspory môžu pri výpadku mzdy alebo nečakanom výdavku rýchlo viesť k problémom so splácaním bežných záväzkov.

Najnovšie dostupné údaje Národnej banky Slovenska z európskeho prieskumu domácností sa vzťahujú k roku 2023. Vyplýva z nich, že aspoň menší finančný vankúš má vytvorený necelých 75 percent domácností. Zvyšná približne štvrtina nemá okamžite k dispozícii úspory ani na pokrytie polovice mesačného príjmu.

Situácia sa síce postupne zlepšuje. V roku 2014 podiel domácností s takto nízkou rezervou presahoval 35 percent, v súčasnosti sa pohybuje okolo jednej štvrtiny. Napriek posunu zostáva problém významný najmä preto, že nedostatok likvidných peňazí môže domácnosť prinútiť siahnuť po úvere alebo odkladať úhradu pravidelných platieb.

Najslabšie rezervy majú domácnosti v strednom veku

Najvyšší podiel domácností s minimálnymi úsporami je vo vekovej skupine od 35 do 44 rokov, kde presahuje jednu tretinu. Ide o obdobie, keď rodinné rozpočty často zaťažujú náklady na bývanie, výchovu detí či splácanie úverov. Najlepšia situácia je medzi ľuďmi vo veku 16 až 34 rokov, no aj v tejto skupine nemá primeranú rezervu viac než pätina domácností.

Slabšia finančná odolnosť sa môže týkať aj rodín s vyššou hodnotou majetku. Vlastníctvo nehnuteľnosti samo osebe nezaručuje, že domácnosť dokáže bez problémov zvládnuť náhly výpadok príjmu. Nehnuteľnosť nie je pohotová rezerva na úhradu nájmu, energií, stravy či splátok, kým peniaze na účte alebo v inom ľahko dostupnom produkte použiť možno.

Štatistiky VÚB banky ukazujú, že približne tri štvrtiny jej klientov využívajú iba depozitné produkty, teda bežné, sporiace alebo termínované účty. Investičné produkty používa zvyšná štvrtina. Mladší klienti pritom majú v priemere menšiu časť finančných prostriedkov uloženú v investíciách.

Klienti banky držia na bežných a sporiacich účtoch v priemere 10 518 eur, na termínovaných vkladoch necelých 2 400 eur. Tí, ktorí využívajú aj investovanie, majú v investičných produktoch priemerne takmer 16 600 eur. Tieto priemery však nevypovedajú o rozložení úspor medzi jednotlivými domácnosťami, ktoré sa môže výrazne líšiť.

Rezerva má pokryť nevyhnutné výdavky na niekoľko mesiacov

Celkový finančný majetok obyvateľov rastie. Podľa Allianz Global Wealth Report sa priemerný čistý finančný majetok Slovákov, teda finančné aktíva po odpočítaní záväzkov bez započítania nehnuteľností, medzi rokmi 2022 a 2025 zvýšil z 9 000 na 11 400 eur. To predstavuje rast o viac ako 26 percent. Vyšší priemer však neznamená, že dostatočnú rezervu má každá domácnosť.

VÚB banka odporúča vytvoriť si postupne rezervu vo výške troch až šiestich mesiacov nevyhnutných výdavkov. Patria sem najmä náklady na bývanie, potraviny, doprava a ďalšie povinné platby. Domácnosť, ktorej bežné nevyhnutné výdavky dosahujú 1 800 eur mesačne, by tak mala mať k dispozícii približne 5 400 až 10 800 eur.

Peniaze určené na nečakané situácie by mali ostať ľahko dostupné, napríklad na sporiacom účte alebo v konzervatívnom fonde. Dlhodobé úspory s horizontom desať a viac rokov možno podľa banky zvažovať aj v investičných produktoch, pričom výber musí zodpovedať času, na ktorý sa peniaze odkladajú, aj schopnosti znášať riziko.

Pravidelnosť môže podporiť trvalý príkaz nastavený po príchode výplaty. Automatický presun aj menšej sumy na samostatný účet pomáha oddeliť rezervu od peňazí určených na každodennú spotrebu. Pri dlhšom období môže takýto postup znížiť riziko, že nečakaný výdavok domácnosť prinúti financovať dlhom.