Predbežný záverečný návrh klimatickej dohody z konferencie COP31 v tureckej Antalyi vyvolal nesúhlas viacerých krajín. V desaťstranovom texte chýbajú priame zmienky o fosílnych palivách, rope, uhlí aj ich postupnom vyraďovaní. Spor je dôležitý aj pre energetické a priemyselné firmy, pretože výsledná formulácia môže ovplyvniť smer budúcich investícií do elektrifikácie, obnoviteľných zdrojov a technológií na zachytávanie emisií.

Návrh v nedeľu ráno predložil turecký minister životného prostredia Murat Kurum, ktorý konferencii spolupredsedá. Vyjednávačom dal približne tri hodiny na námietky a návrhy úprav, potom sa má materiál dostať na možné záverečné zasadnutie. Štáty ho môžu prijať, odmietnuť alebo k nemu pripojiť výhrady. Na schválenie je potrebná takmer jednomyseľná zhoda.

Francúzsko označilo dokument za krok späť práve pre vypustenie výslovného odkazu na fosílne palivá. Ministerka životného prostredia Monique Barbutová upozornila, že čas na dohodu sa kráti. Rokovania pritom pokračovali aj takmer 40 hodín po pôvodnom piatkovom termíne ukončenia, čo zvyšovalo obavu, či v Antalyi zostane dostatok delegátov na prijatie textu.

Technológie zachytávania uhlíka v centre sporu

Návrh naopak stanovuje konkrétny cieľ zachytiť, opätovne využiť a uskladniť jednu miliardu ton uhlíka. Takéto riešenia sú významné najmä pre podniky v odvetviach, ktoré sa len ťažko dokážu rýchlo preorientovať na bezemisné zdroje. Ide napríklad o časť energeticky náročnej priemyselnej výroby, kde môže zachytávanie oxidu uhličitého znížiť emisie pri pokračujúcej prevádzke existujúcich zariadení.

Technológie však zostávajú predmetom sporov. Podporujú ich aj zástupcovia ropného priemyslu, kým časť klimatických odborníkov a aktivistov varuje, že môžu oddialiť obmedzovanie investícií do uhlia, ropy a plynu. Rachel Cleetusová z organizácie Union of Concerned Scientists uviedla, že bez rýchleho postupného vyraďovania fosílnych palív podľa nej nebude možné účinne obmedziť prekračovanie stanovených teplotných hraníc.

Alden Meyer z analytického centra E3G pripomenul, že fosílne palivá sa v záverečných rozhodnutiach konferencií COP viac než 25 rokov výslovne neobjavovali. V roku 2023 sa však účastníci konferencie v Dubaji dohodli na odklone od fosílnych palív. Aktuálny návrh sa na dubajskú dohodu síce odvoláva, jej kľúčové pojmy však neopakuje.

Elektrifikácia má zvýšiť podiel elektriny do roku 2035

Text obsahuje aj turecký cieľ zvýšiť podiel elektriny na celkovej konečnej spotrebe energie z približne 21 % na 35 % do roku 2035. Takýto posun by si vyžadoval rozsiahle investície do elektrických sietí, výrobných kapacít aj elektrifikácie dopravy a priemyselných procesov. Počíta sa napríklad s náhradou palív v osobnej aj nákladnej doprave či s väčším využitím elektriny namiesto uhlia vo výrobe.

Aktivisti však požadujú, aby dohoda jasne uvádzala aj pôvod elektriny z obnoviteľných zdrojov, najmä zo slnka a vetra. Podľa nich by elektrifikácia založená na výrobe z uhlia alebo plynu nepriniesla očakávané zníženie emisií. Výsledná podoba dohody tak môže rozhodnúť, či bude silnejším signálom pre investície do čistej energetiky, alebo ponechá členským krajinám širší priestor pre technologicky rôznorodé riešenia. Budúcoročný summit je naplánovaný na november 2027 v etiópskom Addis Abebe.