Slovensko chce viac technologických investícií, výskumu a kvalifikovaných pracovných miest, no pri odborníkoch s vyššími príjmami patrí cena práce k najvyšším v regióne. Podľa analýzy Klubu 500 môže súčasné daňovo-odvodové nastavenie brzdiť príchod zahraničných špecialistov aj odchod domácich talentov, najmä do Českej republiky.

Téma je aktuálna aj pre automobilový priemysel. Pri závode Kia pri Žiline sa hovorí o možnosti sústredenia výroby elektromobilov pre európsky trh na Slovensku. Takýto krok by mohol priniesť potrebu manažérov, technikov a inžinierov z Južnej Kórey, prinajmenšom na obdobie prípravy a riadenia výroby. Pri rozhodovaní o ich pôsobení však nehrá úlohu iba hrubá mzda, ale celkové náklady firmy a čistý príjem zamestnanca.

Pri mzde 70-tisíc eur sú náklady nad priemerom EÚ

Klub 500 uvádza model zamestnanca s ročnou hrubou mzdou 70-tisíc eur, teda s mesačným príjmom približne 5 800 eur. Celkové ročné náklady slovenského zamestnávateľa na takúto pozíciu dosahujú 96 740 eur. Ide o najvyššiu sumu spomedzi krajín V4 a o výrazne vyššiu hodnotu než priemer Európskej únie, ktorý predstavuje 88 852 eur.

Rozdiel oproti priemeru EÚ je takmer 8-tisíc eur ročne, respektíve približne deväť percent. Zamestnanec pritom z každých 100 eur, ktoré firma na jeho prácu vynaloží, dostane v čistej mzde približne 47 eur. Zvyšok predstavujú dane a odvody.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu nie je pri vyšších príjmoch rozhodujúca len daň z príjmov. Významnú časť zaťaženia tvoria sociálne odvody. Poukazuje na rozdiel medzi odvodmi platenými z vysokého zárobku a budúcim dôchodkovým nárokom, ktorý je limitovaný a ďalej ovplyvnený solidárnym krátením vyšších dôchodkov.

Pri mesačnom príjme 15-tisíc eur odvádza podľa jeho prepočtu zamestnanec spolu so zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne 5 190 eur. Nárok na dôchodok však zodpovedá človeku s príjmom na úrovni trojnásobku priemernej mzdy, pri ktorom odvody dosahujú približne 1 757 eur. Táto konštrukcia podľa analytika znižuje atraktivitu Slovenska pre špecialistov a zároveň zvyšuje personálne náklady domácich firiem.

V porovnaní s Českom môže mať kvalifikovaný pracovník v dôsledku nižších odvodov a dane z príjmu podstatne vyšší čistý príjem. Slovenský podnik preto pri rovnakej odbornosti platí viac, čo komplikuje súťaž o ľudí na medzinárodnom trhu práce a môže viesť k presunom pracovných miest či podnikových aktivít.

Lacnejšia práca by znamenala výpadok príjmov verejných financií

Počet zahraničných pracovníkov na Slovensku rastie, koncom septembra ich tu pracovalo viac než 150-tisíc. Väčšinu prírastku však netvoria špecialisti na pozíciách s vysokou pridanou hodnotou. Zamestnávatelia preto upozorňujú, že pre inovácie, vývoj a technologické projekty je dôležité zlepšiť podmienky práve pre expertov, ktorých si firmy konkurujú v rámci celej Európy.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR upozorňuje, že vysoké zaťaženie práce môže zvýšiť riziko straty investícií a pracovných miest vo výskume a vývoji. Investorov aj zahraničných odborníkov zaujíma cena práce, čistý príjem, kariérne možnosti, ale tiež dostupnosť zamestnancov, infraštruktúra a stabilita pravidiel.

Zníženie sociálnych odvodov by však malo priamy rozpočtový náklad. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že pokles odvodov o jeden percentuálny bod pre všetkých zamestnancov by v roku 2027 znamenal výpadok verejných financií približne 400 miliónov eur ročne. Príjmy Sociálnej poisťovne by klesli asi o 450 miliónov eur, pričom časť by mohol vyrovnať vyšší výber dane z príjmov. Pri znížení o dva percentuálne body by sa výpadok orientačne zdvojnásobil na 800 miliónov eur.

Tieto prepočty nezohľadňujú prípadné zmeny zamestnanosti ani vyššiu ekonomickú aktivitu. Práve takýto dynamický efekt by mohol časť výpadku zmierniť, no jeho rozsah nebol vyčíslený.

Tlak na zmenu posilňuje aj vývoj v Českej republike. Vlani tam pracovalo vyše 845-tisíc cudzincov, z nich viac ako 220-tisíc Slovákov. Vyše 70-tisíc slovenských občanov v Česku pôsobilo na riadiacich, odborných, technických a špecializovaných pozíciách. Najviac ich pracuje v spracovateľskom priemysle. Slováci sú zároveň podľa uvedených údajov jedinou výraznejšou skupinou zahraničných pracovníkov, ktorej priemerné zárobky prevyšujú príjmy domácich zamestnancov. Pre Slovensko to znamená, že otázka odvodov nie je len rozpočtovou debatou, ale aj súčasťou boja o ľudí a projekty s vyššou hodnotou.