Umelá inteligencia môže na Slovensku do roku 2035 zrušiť približne 78-tisíc pracovných miest, zároveň by však mala vytvoriť asi 53-tisíc nových pozícií. Podľa analýzy XTB preto nebude najväčším problémom masová nezamestnanosť spôsobená technológiami, ale úbytok ľudí v produktívnom veku. Ten môže viesť k chýbajúcim približne 135-tisíc pracovníkom.
Generatívna AI a ďalšie technológie budú meniť najmä štruktúru dopytu po práci. Analýza hlavného ekonóma XTB Pavla Peterku a analytika Ondreja Greguša počíta so vznikom zhruba 47-tisíc miest v nových činnostiach. Ďalších približne 6-tisíc pracovných pozícií má vzniknúť vďaka rastu produktivity. Po započítaní zaniknutých a nových miest by čistý úbytok dosiahol asi 25-tisíc pracovných miest.
Podstatnejší tlak však prinesie starnutie populácie. Počet ľudí v produktívnom veku má do roku 2035 klesnúť o 160-tisíc, čo predstavuje 6,1 %. Technologické zmeny tak nedokážu vyrovnať výpadok pracovnej sily. V relatívnom vyjadrení má byť demografický úbytok na Slovensku dvojnásobne vyšší než v Česku, pričom aj výsledný nedostatok pracovníkov je podľa odhadu vyšší v absolútnom počte.
Mzdové dobiehanie spomalilo
Analýza zároveň poukazuje na zmenu vo vývoji nákladov práce. Medzi druhým štvrťrokom 2019 a druhým štvrťrokom 2026 vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 %, zatiaľ čo ceny stúpli o 46 %. Reálny nárast nákladov práce tak dosiahol 10,4 %, čím Slovensko zostalo nad predpandemickou úrovňou.
V okolitých krajinách bol reálny rast výraznejší: v Poľsku dosiahol 24,3 % a v Maďarsku 25,6 %. Česko zaznamenalo pokles o 2,6 %, čo ho priblížilo k západoeurópskemu vývoju. V Nemecku sa reálne náklady práce zvýšili len o 0,2 %, v celej eurozóne o 0,9 %, kým vo Francúzsku klesli o 2,1 % a v Taliansku o 5,5 %. Nižšie tempo rastu tam však treba vnímať aj v kontexte podstatne vyššej východiskovej úrovne miezd.
V poslednom sledovanom roku sa situácia Slovenska zhoršila. V druhom štvrťroku 2026 hodinové náklady práce medziročne nominálne stúpli len o 2,7 %, po zohľadnení inflácie však klesli o 1,1 %. Česko naopak vykázalo reálny rast 3,8 %, Poľsko 2,2 %, Nemecko 0,3 % a eurozóna 0,2 %.
Slabší reálny rast znižuje kúpnu silu domácností a môže tlmiť spotrebu. Pre exportne orientované firmy však pomalší rast nákladov práce zároveň zmierňuje tlak na ich cenovú konkurencieschopnosť, najmä pri závislosti slovenského priemyslu od vývoja nemeckej ekonomiky. Dlhodobú odpoveď na nedostatok pracovníkov ani na tlak nákladov nebude predstavovať len automatizácia, ale predovšetkým rast produktivity a schopnosť podnikov vytvárať pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou.
