Umelá inteligencia podľa analýzy XTB neprinesie na Slovensku hromadné rušenie pracovných miest, výrazne však zmení ich štruktúru. Do roku 2035 môže zaniknúť približne 78-tisíc pozícií a vzniknúť asi 53-tisíc nových. Čistý úbytok by tak mal dosiahnuť zhruba 25-tisíc miest, zatiaľ čo demografický vývoj môže z trhu práce odstrániť podstatne viac ľudí.

Najväčšou výzvou pre zamestnávateľov preto podľa analytikov nebude nedostatok pracovných pozícií, ale chýbajúca pracovná sila. Počet ľudí v produktívnom veku má v najbližších rokoch klesnúť o 160-tisíc, čo predstavuje pokles o 6,1 percenta. Na pracovnom trhu by tak mohlo chýbať približne 135-tisíc ľudí. Umelá inteligencia môže časť tohto výpadku zmierniť cez vyššiu produktivitu, sama ho však nenahradí.

Generatívna AI by mala do roku 2035 zrušiť približne 78-tisíc pracovných miest. Väčšina tohto objemu by sa však mala vyrovnať novými pozíciami. Odhad počíta so vznikom približne 53-tisíc miest, pričom prevažná časť má súvisieť s novými pracovnými činnosťami a zvyšok s rastom produktivity práce.

Hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka uviedol, že obavy z masového nahradenia pracovníkov technológiou sa v odhadoch nepotvrdzujú. Na desať zaniknutých pracovných miest má podľa neho pripadať približne šesť nových pozícií v nových činnostiach a ďalšie pracovné príležitosti vytvorené produktivitou. Starnutie populácie bude mať pritom na slovenský trh práce výraznejší vplyv než v Česku.

Kancelárske profesie čaká najväčšia zmena

Vplyvu umelej inteligencie je na Slovensku podľa odhadov vystavených 30 percent pracovníkov, kým priemer Európskej únie je 32 percent. Nižší podiel súvisí so silným zastúpením priemyslu, kde manuálne činnosti generatívna AI priamo nenahrádza.

Najväčšie zmeny sa očakávajú pri kancelárskych profesiách. Týka sa to najmä účtovníctva, administratívy, zákazníckej podpory a ďalších podporných činností. Citlivé môžu byť aj centrá zdieľaných služieb zahraničných spoločností, keďže rozhodnutia o zavádzaní automatizácie sa často prijímajú v zahraničných centrálach.

Vystavenie vplyvu AI pritom neznamená automatický zánik konkrétnej pozície. Častejšie sa môže meniť náplň práce, požadované zručnosti a podiel rutinných úloh. Analytik XTB Ondrej Greguš upozornil, že rozhodujúce bude tempo, akým sa vzdelávanie a rekvalifikácie prispôsobia novým potrebám firiem, ako aj pripravenosť ľudí meniť profesiu alebo región.

Rizikám sa úplne nevyhne ani priemysel. Generatívna AI síce nevie priamo nahradiť veľkú časť manuálnej práce, podniky však môžu ovplyvniť pokročilá automatizácia, presuny výroby či obmedzovanie výrobných kapacít.

Reálne náklady práce v poslednom roku klesli

Analýza poukazuje aj na nepriaznivý aktuálny vývoj nákladov práce. V druhom štvrťroku 2026 vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku medziročne nominálne o 2,7 percenta. Po zohľadnení inflácie však reálne klesli o 1,1 percenta, čo znamená oslabenie kúpnej sily zamestnancov.

V dlhšom porovnaní sú čísla priaznivejšie. Od druhého štvrťroka 2019 do druhého štvrťroka 2026 stúpli hodinové náklady práce nominálne o 61 percent, zatiaľ čo ceny vzrástli o 46 percent. Reálne náklady práce tak za sedem rokov vzrástli o viac než desatinu a dostali sa nad predpandemickú úroveň.

Vývoj silno ovplyvnila vysoká inflácia v rokoch 2022 a 2023, najmä rast cien energií a potravín. Slovensko podľa analytikov pokračovalo v mzdovom približovaní sa vyspelejším európskym ekonomikám, no pomalším tempom než Poľsko alebo Maďarsko.

Pre domácnosti znamená posledný medziročný pokles reálnych nákladov práce slabšiu kúpnu silu a potenciálne pomalšiu spotrebu. Pre exportne orientované podniky môže miernejší rast mzdových nákladov dočasne znížiť tlak na konkurencieschopnosť. Z dlhodobého pohľadu však zostane rozhodujúce, či firmy dokážu zvyšovať produktivitu a zároveň si udržať alebo vychovať potrebných zamestnancov.