Študentské protesty v albánskej Tirane sa po týždňoch napätia zmenili na rozsiahle protivládne nepokoje, ktoré prinášajú škody na verejnom aj súkromnom majetku a komplikujú chod centra metropoly. Hoci Albánsko zaznamenalo výrazný rast cestovného ruchu a otvorilo sa zahraničným návštevníkom, časť obyvateľov podľa protestujúcich na ekonomický pokrok nedosahuje. Nespokojnosť sa sústreďuje na drahé vzdelávanie, bývanie, nedostatok príležitostí pre mladých a rast životných nákladov.

Akademický rok sa pritom začal štrajkom vysokoškolákov, ktorí odmietli nastúpiť na výučbu. V uliciach Tirany sa následne spojili s ľuďmi zapojenými do skorších protestov proti predaju chránenej prírodnej rezervácie s plameniakmi investorovi spájanému s rodinou amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pôvodne masové občianske zhromaždenia postupne nabrali ostrejší charakter a v centre hlavného mesta dochádza ku konfrontáciám s políciou.

Poškodené sú vládne budovy, bankomaty, pobočky bánk, autobusové zastávky aj ďalšie prvky mestskej infraštruktúry. Protestujúci budujú z dlažobných kociek a vriec barikády, zapaľujú odpadové nádoby a časť davu používa kamene či zápalné fľaše. Bezpečnostné zložky zasahujú vodnými delami, slzotvorným plynom a podľa miestnych informácií aj gumovými projektilmi. Nepokoje tak zvyšujú riziko nielen pre účastníkov protestov a políciu, ale aj pre prevádzky, zamestnancov a bežných obyvateľov v okolí hlavných ťahov.

Turistický rast nezmiernil tlak na domácnosti

Albánsko prešlo od pádu komunistického režimu Envera Hodžu veľkou hospodárskou zmenou. Výrazným symbolom otvorenia krajiny je letisko v Tirane. Kým v 90. rokoch odbavilo približne 300-tisíc cestujúcich ročne, v súčasnosti ním podľa uvádzaných údajov prejde až 13 miliónov pasažierov, v niektoré dni viac ako 60-tisíc.

Krajina s 2,4 milióna obyvateľov patrí medzi rýchlo rastúce turistické destinácie regiónu. Cestovný ruch podľa správy World Travel & Tourism Council vytvára pracovné miesta približne pre každého piateho Albánca a podieľa sa asi štvrtinou na hrubom domácom produkte. Príjmy z návštevnosti však podľa kritikov vlády neviedli k citeľnému zlepšeniu situácie veľkej časti domácností.

V článku sa uvádza, že viac ako 40 percent domácností je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Inflácia dosahuje približne tri percentá, no protestujúci poukazujú najmä na to, že príjmy a dostupnosť verejných služieb nestíhajú rast cien bývania, energií a každodenných výdavkov. Pre časť mladých ľudí je problémom aj obmedzená perspektíva pracovného uplatnenia, čo podporuje odchody za prácou do zahraničia.

Študenti vyčítajú vláde premiéra Ediho Ramu, ktorý je pri moci 13 rokov, kvalitu a cenu vysokoškolského vzdelávania i nedostatok dostupného bývania. Protesty sa neobmedzili len na Tiranu. Štrajky a demonštrácie sa rozšírili aj do Durrësu, Vlorë a Skadaru. Kritika zároveň smeruje na širšiu politickú elitu a na podozrenia z korupcie či väzieb na vplyvné podnikateľské skupiny, ktoré účastníci zhromaždení opakovane spomínajú.

Poškodené prevádzky a prerušený pohyb v centre mesta

Najvýraznejšie ekonomické následky nepokojov sa prejavujú priamo v Tirane. V oblasti Bulváru mučeníkov národa zostali po protestoch poškodené komunikácie, vytrhané dlažobné kocky a vypálené či zničené objekty. Poškodená bola aj zrekonštruovaná Tiranská pyramída, bývalý monument z komunistického obdobia, ako aj budovy ministerstiev a súdu.

Terčom škôd sa stali tiež banky a menšie podniky v okolí konfliktov. Niektoré kaviarne boli zničené, iné preventívne neotvorili. Obmedzenia dopravy a opakované nočné stretávanie davov s políciou pritom komplikujú fungovanie služieb v lokalitách, kde sa sústreďujú úrady, obchody i turistický ruch. Pri pokračovaní nepokojov môžu náklady na opravy verejného majetku, poistenie a výpadky tržieb narastať.

Vláda sa pokúsila signalizovať ochotu rokovať, keď pred sídlom premiéra rozmiestnila stoličky v červeno-čiernych farbách albánskej vlajky a označila ich výzvou na dialóg. Protestujúci však tento krok odmietli ako symbolické gesto bez reálneho rokovania. Premiér obvinil z podpory nepokojov zahraničných aktérov, vrátane Ruska, Iránu a hnutia Antifa. Účastníci protestov tieto tvrdenia odmietajú a zdôrazňujú domáce sociálne a ekonomické príčiny krízy.

Napätie ďalej zosilňujú správy o zranených. Dobrovoľní zdravotníci na mieste pomáhajú ľuďom zasiahnutým slzotvorným plynom či s poraneniami z pouličných stretov. Podľa ich vyjadrení bolo zranených niekoľko stoviek ľudí vrátane príslušníkov polície. Kým vláda a protestujúci nenájdu spôsob, ako obnoviť dôveru a riešiť finančné i sociálne požiadavky mladých, Tirane hrozí pokračovanie škôd, neistoty pre podnikateľov a výpadkov bežného mestského života.