Príprava nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach vstupuje do obdobia, v ktorom bude rozhodujúce nielen technologické riešenie, ale najmä financovanie. Projekt s odhadovanými nákladmi najmenej 10,9 miliardy eur má zatiaľ v štátnom rozpočte vyčlenených 100 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje, že ďalšie výdavky po roku 2027 rozpočtové plány nezachytávajú, hoci stavba má začať v budúcom roku a skončiť približne v roku 2040.
Európska komisia vo svojej prognóze zaraďuje jadrovú elektráreň medzi veľké výdavky, ktoré budú vplývať na slovenské verejné financie. Spolu s investíciami do obrany a so spolufinancovaním eurofondov zvyšujú tlak na deficit v čase, keď rastú aj náklady na obsluhu štátneho dlhu.
Komisia predpokladá deficit verejných financií na úrovni 4,4 percenta HDP v tomto roku. V roku 2027 sa má konsolidácia podľa jej prognózy zastaviť a schodok má ďalej rásť. Na rok 2028 Komisia očakáva deficit 5,5 percenta HDP a verejný dlh na úrovni 69,5 percenta HDP. K zhoršeniu má prispieť najmä dodanie vojenskej techniky, no významným dlhodobým rizikom zostáva aj financovanie jadrového projektu.
Rozpočet zatiaľ neráta s plnými nákladmi projektu
RRZ uvádza, že z rozpočtových dokumentov nie je dostatočne zrejmé, na aké konkrétne činnosti má smerovať 100 miliónov eur z Národného jadrového programu. V rozpočte zároveň nevidí výdavky nad rámec tejto sumy. To však neznamená, že štát nebude musieť v ďalších rokoch vyčleniť podstatne viac peňazí na prípravu, výstavbu alebo financovanie zdroja.
Nový blok má mať inštalovaný výkon do 1 200 megawattov. Pôvodné odhady ceny stavby sa pohybovali okolo 15 miliárd eur, vládny materiál však pracuje s nižšou sumou. Projekt pripravuje Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS), za ktorou stojí štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť JAVYS. Prípravu a výstavbu koordinuje vládny splnomocnenec pre jadrovú energetiku Peter Líška.
JESS koncom októbra podpísala s americkým Westinghouseom zmluvu o úvodnej technickej a projektovej štúdii. Prvú fázu štúdie za päť miliónov dolárov má financovať americké ministerstvo zahraničných vecí. Podľa premiéra Roberta Fica by zmluva na samotnú výstavbu mohla byť podpísaná v roku 2027, pričom príprava projektu sa oneskorila približne o osem až desať mesiacov.
Pri hodnotení budúceho účtu nestačí sledovať iba cenu samotnej elektrárne. Útvar hodnoty za peniaze už v revízii energetických výdavkov z decembra 2024 upozornil, že zahraničné jadrové projekty sa často predlžovali a konečné náklady výrazne prekročili pôvodné plány. Pri súčasnom deficite a rastúcom dlhu má Slovensko obmedzený priestor financovať takúto investíciu priamo z verejných zdrojov.
Zaradenie JESS rozhodne o okamžitom vplyve na dlh
Dôležité bude aj štatistické posúdenie spoločnosti, ktorá bude stavbu realizovať. Ak by bola JESS zaradená do sektora verejnej správy, jej výdavky aj prípadné úvery na výstavbu by sa priamo premietli do štátneho deficitu a dlhu. O zaradení rozhoduje Štatistický úrad po konzultácii s Eurostatom. Ani prípadné zaradenie mimo verejnej správy však podľa RRZ neznamená, že štát nebude niesť finančné riziká projektu.
Rozpočtová rada odhaduje, že deficit by sa pri nepriaznivom vývoji mohol v roku 2028 priblížiť k šiestim percentám HDP a v roku 2029 dosiahnuť 6,5 percenta HDP, najmä ak by sa zároveň zrušila transakčná daň. Vláda počíta na budúci rok s deficitom 4,9 percenta HDP, ktorý RRZ považuje za dosiahnuteľný len pri zachovaní rozpočtových rezerv a nižších dodávkach vojenskej techniky.
Podľa RRZ má verejný dlh v tomto roku dosiahnuť 63,5 percenta HDP a v budúcom roku 98,4 miliardy eur. Rada pritom za bezpečnú úroveň považuje približne 74,7 miliardy eur. Na úroky a obsluhu štátneho dlhu má štát v budúcom roku vynaložiť 2,44 miliardy eur, čo ešte viac zužuje priestor na nové veľké investície.
Ekonomika má tento rok podľa Európskej komisie rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku by sa tempo mohlo zrýchliť na 1,6 percenta najmä vďaka exportu a spusteniu novej automobilky. Takýto rast však sám osebe nemusí stačiť na vyrovnanie vplyvu vysokých deficitov, drahšieho financovania dlhu a investičných záväzkov štátu. Pri jadrovej elektrárni preto bude kľúčové, aký model financovania vláda zvolí a do akej miery prenesie budúce náklady priamo na verejné financie.
