Od polovice roka 2024 nie je výška odmien štátnych tajomníkov a ďalších vybraných štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii zákonom číselne obmedzená. Neznamená to však voľné nakladanie s verejnými peniazmi: rezorty musia dodržať pravidlá štátnej služby, rozpočtové pravidlá aj požiadavky na hospodárnosť. Pri financovaní z eurofondov sa navyše uplatňujú podmienky konkrétneho programu.

Do polovice roka 2024 mohol štátny tajomník dostať za rok odmeny najviac vo výške 20 percent svojho ročného funkčného platu, čo predstavovalo približne 10-tisíc eur. Po zrušení tohto obmedzenia sa na odmeny vzťahujú všeobecné zákonné pravidlá. Návrh na zmenu predložil vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra.

Podľa advokátky Gabriely Janíkovej z kancelárie Saxinger majú ministerstvá naďalej postupovať účelne a hospodárne a zachovať transparentné, spravodlivé odmeňovanie i zásadu rovnakého zaobchádzania. Pri odmenách vysokopostavených úradníkov rozhoduje spravidla minister, pričom návrh na vyplatenie vrátane sumy má byť písomne zdôvodnený.

Výška odmien sa dostala do pozornosti najmä v súvislosti s ministerstvom životného prostredia a prémiami pre jeho vedúcich pracovníkov. Majetkové priznania za rok 2025 zároveň ukazujú vysoké príjmy aj na iných rezortoch. Štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Michal Sedliak uviedol príjem 182-tisíc eur, kým minister Boris Susko vykázal 55-tisíc eur. Sedliakov príjem bol oproti roku 2024, keď deklaroval 101-tisíc eur, výrazne vyšší.

Takmer 100-tisíc eur z výkonu verejnej funkcie uviedol bývalý generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. Ministerstvo kultúry jeho príjem vysvetľovalo funkčným platom, paušálnymi náhradami a odmenami za plnenie služobných úloh vrátane 4-tisícovej vianočnej odmeny. Ďalšie vysoké príjmy vykázali Richard Maraček z ministerstva investícií s 90-tisíc eurami, Daniela Klučková z ministerstva financií s 85-tisíc eurami a Igor Choma z ministerstva dopravy s takmer 82-tisíc eurami.

Zákon uvádza dôvody, nie sumu

Zákon o štátnej službe pripúšťa odmenu z viacerých dôvodov, napríklad za kvalitné plnenie úloh, zastupovanie neprítomného zamestnanca, mimoriadne výsledky za kalendárny rok či pri sviatkoch a životných udalostiach. Výšku týchto odmien však po zrušení stropu neurčuje.

Advokát Patrik Patáč z kancelárie Patáč & Partners upozorňuje, že štátni tajomníci a generálni tajomníci služobných úradov nemajú osobný plat a ich funkčný plat sa odvíja od platu poslanca Národnej rady SR. Odmeny môžu dostať aj bez horného limitu, ale vždy len na základe dôvodu stanoveného zákonom. Minister ani služobný úrad nemôžu vytvoriť nový titul na ich priznanie mimo zákonného rámca.

Osobitnú pozornosť vyvolalo financovanie prémií z eurofondov, ktoré sa spomínalo aj pri odmenách na envirorezorte. Prostriedky EÚ však podľa pravidiel verejných financií nie sú oddelené od štátneho rozpočtu. Čerpajú sa cez príslušnú rozpočtovú kapitolu ministerstva a majú režim verejných prostriedkov.

Odmeny možno z fondov EÚ financovať napríklad v rámci technickej pomoci, určenej na administráciu programov. Ministerstvo však musí preukázať, že konkrétny program takýto personálny výdavok povoľuje, zamestnanec vykonával relevantné činnosti a výdavok neprekročil limity ani nebol hradený duplicitne. Nesplnenie podmienok môže viesť k finančnej oprave alebo k povinnosti prostriedky vrátiť.

Spätná kontrola nemusí znamenať vrátenie odmeny

Prvú kontrolu vykonáva systém finančnej kontroly priamo na ministerstve, ktorý má posudzovať súlad výdavku so zákonmi, rozpočtom a vnútornými pravidlami. Hospodárenie rezortov môžu preverovať aj ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad. Pri štátnych tajomníkoch a generálnych tajomníkoch je však minister často zároveň navrhovateľom, odôvodňovateľom aj schvaľovateľom odmeny, čo podľa Patáča oslabuje nezávislý vnútorný dohľad.

Následná kontrola môže skúmať, či existoval zákonný dôvod na odmenu, či rozhodol oprávnený orgán, či bol dodržaný postup a písomné odôvodnenie a či bol výdavok hospodárny. Pri fondoch EÚ sa posudzuje aj oprávnenosť čerpania. Samotná kritika výšky prémie alebo zistená nehospodárnosť však automaticky neznamenajú trestnoprávnu zodpovednosť ani povinnosť zamestnanca peniaze vrátiť.

Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ požadovať späť neprávom vyplatené sumy, ak zamestnanec vedel alebo vzhľadom na okolnosti musel predpokladať, že suma bola nesprávne určená alebo vyplatená omylom. Nárok sa dá uplatniť do troch rokov od výplaty. Ak však odmena vznikla v súlade so zákonom a zamestnanec na ňu nadobudol platný nárok, jej neskoršia verejná kritika sama osebe nepostačuje na vymáhanie peňazí.