Krajské mestá hospodária s citeľne nižšími rezervami, zatiaľ čo ich dlh aj náklady na jeho obsluhu rastú. Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že za štyri roky sa objem rezervných fondov znížil takmer na polovicu a mestá ich čoraz viac používajú na krytie bežných výdavkov namiesto obnovy majetku či riešenia mimoriadnych situácií.

Rezervné fondy krajských miest klesli z 51 miliónov eur na 26 miliónov eur. Výdavky z týchto fondov určené na bežnú prevádzku pritom vzrástli pätnásťnásobne, na 16,8 milióna eur v roku 2025. Najväčší podiel čerpania rezerv vykázali Košice, kde dosiahol 62,4 percenta. NKÚ považuje za vhodnejšie smerovať tieto peniaze prednostne na kapitálové výdavky, najmä na obnovu a údržbu mestského majetku.

Za sledované obdobie sa dlh krajských miest zvýšil takmer o 99 miliónov eur a celkové záväzky narástli o 144 miliónov eur. Ročné splátky sa zdvihli z 31,6 milióna na 49 miliónov eur. Výrazne rastú aj úrokové výdavky: Bratislava ich zvýšila z 406-tisíc eur v roku 2022 na 5 miliónov eur v roku 2025, teda viac než dvanásťnásobne. Všetky kontrolované mestá pritom zostali v zákonných limitoch zadlženosti.

Priemerné zadlženie dosiahlo 347 eur na obyvateľa. Najvyššiu hodnotu evidovala Bratislava, kde dlh predstavoval takmer 483 eur na obyvateľa. Rast splátok a úrokov zároveň znižuje priestor v rozpočtoch na bežné služby, investície a opravy infraštruktúry.

Kontrola upozornila aj na dotácie a mestský majetok

NKÚ zistil porušenia finančnej disciplíny pri dotáciách v hodnote viac ako 324-tisíc eur. Osobitným zistením bol 10-miliónový preddavok v Bratislave, ktorý nebol do konca roka vyúčtovaný podľa platných pravidiel. V Banskej Bystrici a Nitre kontrola identifikovala poskytovanie služieb bez riadne vykonaného verejného obstarávania.

Riziko pre transparentné hospodárenie vidí úrad aj v rozdielnom postupe miest pri prevodoch nehnuteľností z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Nejednotné pravidlá môžu podľa kontrolórov oslabovať hospodárnosť pri nakladaní s verejným majetkom a obmedzovať otvorenú súťaž.

Významnou prekážkou investícií zostávajú nevyriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom pod verejnými stavbami. Krajské mestá v roku 2025 vlastnili alebo spravovali 372 mostov, pričom 41,4 percenta z nich bolo v zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave. Nevysporiadané pozemky môžu komplikovať opravy a obnovu týchto objektov. NKÚ preto navrhuje, aby parlamentný výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj podporil legislatívne zmeny pre definitívne vysporiadanie pozemkov pod stavbami a presnejšie pravidlá pri osobitných prevodoch obecného majetku.