Finančná pozícia ôsmich krajských miest sa v rokoch 2022 až 2025 zhoršovala napriek tomu, že všetky naďalej vykazovali prebytok bežných rozpočtov a dodržali zákonné limity zadlženosti. Najvyšší kontrolný úrad SR upozornil, že mestám ubúdajú rezervy, rastie objem záväzkov aj ročné splátky úverov. Slabšia schopnosť vytvárať vlastné zdroje môže obmedziť investície, obnovu majetku a pripravenosť na mimoriadne výdavky.

Krajské mestá, v ktorých žije viac ako 1,13 milióna obyvateľov a ktorých čistá hodnota majetku dosahuje 4,7 miliardy eur, mali v roku 2025 prebytok bežných rozpočtov 59,3 milióna eur. Medziročne sa však znížil o 12,8 milióna eur. Podľa NKÚ nejde len o výsledok jedného rozpočtového roka, ale o signál postupne slabnúcej finančnej odolnosti, keď výdavky stúpajú rýchlejšie než príjmy.

Výrazne sa zmenšili rezervné fondy miest. Za štyri roky klesli z 51 miliónov eur na 26 miliónov eur, pričom čerpanie rezerv na bežné výdavky vzrástlo pätnásťnásobne a v roku 2025 dosiahlo 16,8 milióna eur. Najväčší podiel čerpania vykázali Košice, kde išlo o 62,4 percenta. Kontrolóri pripomínajú, že rezervné fondy majú prednostne pomáhať financovať kapitálové výdavky, obnovu majetku alebo nečakané situácie, nie bežnú prevádzku.

Splátky úverov zaberajú väčšiu časť rozpočtov

Za sledované obdobie narástol dlh krajských miest takmer o 99 miliónov eur a celkové záväzky sa zvýšili o 144 miliónov eur. Ročné splátky vzrástli z 31,6 milióna eur na 49 miliónov eur. Priemerné zadlženie dosiahlo 347 eur na obyvateľa, pričom najvyšší dlh na jedného obyvateľa evidovala Bratislava, takmer 483 eur.

V hlavnom meste zároveň citeľne vzrástli úrokové náklady: z 406-tisíc eur v roku 2022 na 5 miliónov eur v roku 2025, teda viac než dvanásťnásobne. Hoci mestá neprekročili zákonné hranice zadlženosti, rast splátok a úrokov znižuje priestor na ďalšie financovanie rozvojových projektov z vlastných rozpočtov.

Kontrola poukázala aj na nedostatky v hospodárení s verejnými zdrojmi. Pri dotáciách zistila porušenia finančnej disciplíny v celkovej sume presahujúcej 324-tisíc eur. Významnou položkou bol desaťmiliónový preddavok v Bratislave, ktorý do konca roka nebol vyúčtovaný v súlade s pravidlami. V Banskej Bystrici a Nitre kontrolóri zaznamenali poskytovanie služieb bez riadneho verejného obstarávania.

Obnovu infraštruktúry komplikujú aj nevysporiadané pozemky

Rizikom pre verejné financie je podľa NKÚ aj stav majetku a nejednotné pravidlá pri jeho prevodoch. Pri prevodoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa pretrváva rozdielna prax, ktorá môže oslabiť transparentnosť a hospodárnosť nakladania s obecným majetkom. Úrad preto odporúča spresniť zákonné pravidlá takýchto postupov a zjednotiť ich výklad.

Mestá v roku 2025 vlastnili alebo spravovali 372 mostov, pričom 41,4 percenta z nich bolo v zlom, veľmi zlom alebo havarijnom stave. Opravy pritom komplikujú nevyriešené vlastnícke vzťahy k pozemkom pod verejnými stavbami. NKÚ upozorňuje, že samosprávy tento problém nedokážu odstrániť samostatne, keďže vyplýva aj z historických prevodov majetku zo štátu bez konečného usporiadania vlastníctva. Parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj preto odporučil iniciovať legislatívne zmeny, ktoré by umožnili účinnejšie vysporiadanie pozemkov pod stavbami.