Faerský šéfkuchár Poul Andrias Ziska rozvíja v Tórshavne vlastný projekt PAZ, ktorý dva mesiace po otvorení získal dve michelinské hviezdy. Reštaurácia stavia na miestnych surovinách, tradičných postupoch a prispôsobovaní ponuky aktuálnej dostupnosti rýb a ďalších zdrojov zo severného Atlantiku.
Ziska sa do širšieho povedomia gastronómie dostal už ako 28-ročný, keď pre odľahlú faerskú reštauráciu KOKS získal dve michelinské hviezdy. Neskôr tento koncept preniesol aj do náročných podmienok Grónska. V novom podniku PAZ nadväzuje na prácu s chuťami, ktoré sú pre Faerské ostrovy typické, no spracúva ich v podobe moderného degustačného menu.
Základom jeho prístupu sú tradičné techniky, vrátane ræstu, teda fermentácie v slanom oceánskom vzduchu, či sušenej tresky. Nejde mu však o doslovné opakovanie jedál, ktoré obyvatelia ostrovov pripravujú doma. Cieľom je zachovať ich rozpoznateľný pôvod a zároveň hľadať nové kombinácie a technologické postupy, ktoré vytvoria vyváženejší výsledok.
Pre podnik v izolovanom ostrovnom prostredí je dôležitá aj schopnosť pružne reagovať na zmeny v zásobovaní. Kvalita a dostupnosť rýb sa podľa Zisku medzi jednotlivými rokmi prirodzene líšia. Vplyv môžu mať klimatické zmeny aj prirodzené cykly oceánu, preto PAZ nestavia menu na pevne danom zozname surovín. Ak niektorá z nich nedosiahne požadovanú kvalitu, kuchyňa ju nahradí inou dostupnou alternatívou.
Lokálne zdroje majú nahradiť dovoz luxusných surovín
Model reštaurácie sa opiera predovšetkým o lokálne morské plody, ryby, jahňatá a morské vtáky. Časť morských plodov získavajú potápači ručným zberom, ryby sa lovia na udicu. Takýto prístup je zároveň logistickou odpoveďou na vzdialenosť ostrovov od veľkých dodávateľských trhov aj súčasťou snahy pracovať s dostupnými prírodnými zdrojmi zodpovednejšie.
Ziska zdôrazňuje čo najúplnejšie využitie surovín. Pri rybách kuchyňa nepracuje iba s filetmi, ale hľadá využitie aj pre hlavy, kožu a ďalšie časti v niekoľkých samostatných chodoch. V pripravovanom menu chce podnik vo väčšej miere využívať aj vedľajší, často menej žiadaný úlovok z miestnych rybárskych lodí.
PAZ tak nebuduje ponuku na dovážaných symboloch luxusnej gastronómie, akými sú hľuzovky či kaviár. Hodnotu menu má vytvárať spracovanie regionálnych surovín, sezónnosť a schopnosť kuchyne zmeniť koncept podľa reálnych podmienok. V prostredí, kde sa dostupnosť zdrojov môže meniť rýchlo, ide aj o prevádzkový model, ktorý obmedzuje závislosť od neustáleho dovozu.
Ziska zároveň vo fungovaní kuchyne presadzuje 3,5-dňový pracovný týždeň. V segmente fine diningu, ktorý je známy vysokým pracovným tempom a nárokmi na personál, tak spája snahu o špičkovú úroveň servisu s dôrazom na udržateľnejšie pracovné nastavenie tímu a ochranu duševnej pohody.
