Grécko by na výstavbu svojej prvej jadrovej elektrárne s výkonom 1 600 megawattov potrebovalo približne 11 miliárd eur. Modelová štúdia spoločností Athlos Energy a Helixos odhaduje, že investícia by počas výstavby mohla zvýšiť hrubý domáci produkt krajiny o približne 4,5 miliardy eur a v najintenzívnejšej fáze prác podporiť až 12-tisíc pracovných miest.
Autori analýzy skúmali možnosti rozvoja jadrovej energetiky v Grécku a poukazujú najmä na rozsah domácich zákaziek. Viac ako 40 percent celkových nákladov, teda zhruba 4,6 miliardy eur, by podľa ich výpočtov mohlo zostať v gréckej ekonomike. Priestor na dodávky a realizáciu časti projektu by mali najmä miestne stavebné, strojárske a elektrotechnické firmy.
Priamo na stavenisku by počas vrcholu výstavby mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Ďalších asi 8-tisíc pracovných miest by projekt podporil nepriamo, napríklad cez dodávateľské reťazce a súvisiace odvetvia hospodárstva.
Štúdia zároveň predpokladá, že hospodárske prínosy by sa nemuseli skončiť odovzdaním elektrárne. Výstavba takéhoto zdroja by však znamenala veľký a dlhodobý kapitálový záväzok, pri ktorom by rozhodujúce boli nielen celkové náklady, ale aj podiel domácich firiem na realizácii projektu.
