Slovenský zamestnávateľ vynaloží na pracovníka s hrubou ročnou mzdou 70-tisíc eur celkovo 96 740 eur. Ide o sumu približne o osemtisíc eur vyššiu, než je priemer Európskej únie pri rovnakej mzde. Klub 500 v publikácii Kompas 500 upozorňuje, že vysoké daňovo-odvodové zaťaženie kvalifikovanej práce oslabuje pozíciu Slovenska v súťaži o odborníkov aj investície.
Z celkových nákladov pripadá pri tejto úrovni odmeňovania približne 26 740 eur na odvody a príspevky platené zamestnávateľom. Zamestnanec dostane po zdanení a vlastných odvodoch čistý príjem okolo 45 866 eur. Na každých 100 eur, ktoré firma na pracovné miesto vynaloží, tak pracovníkovi pripadne približne 47 eur.
Priemerné celkové náklady zamestnávateľa v EÚ dosahujú podľa porovnania 88 852 eur. Slovensko sa medzi 36 európskymi krajinami zaradilo na siedmu priečku s najvyšším zaťažením práce. Pre podniky to znamená drahšie obsadzovanie špecializovaných pozícií, najmä ak súťažia o ľudí s medzinárodne porovnateľnými mzdovými očakávaniami.
Vyššie náklady môžu vplývať aj na rozhodovanie zahraničných firiem o tom, kam umiestnia vývojové centrá, technologické tímy či iné pracoviská s vyššou pridanou hodnotou. Klub 500 poukazuje aj na výsledok hodnotenia IMD World Digital and AI Ranking 2026, v ktorom Slovensko skončilo v schopnosti pritiahnuť zahraničný vysokokvalifikovaný talent na 69. mieste zo 70 hodnotených krajín.
Dodávateľské reťazce ostávajú citlivé na Čínu
Publikácia sa venuje aj rastúcej úlohe Číny vo svetovej priemyselnej výrobe. Podľa údajov OECD nebola Čína na začiatku milénia najväčším producentom pridanej hodnoty v žiadnom z 18 sledovaných výrobných odvetví. V roku 2024 už dominovala v 14 z nich.
V piatich odvetviach tvoril jej podiel na globálnej pridanej hodnote 37 až 49 percent. Týkalo sa to výroby nekovových minerálnych výrobkov, neželezných kovov, železa a ocele, elektrických zariadení aj textilného a odevného priemyslu. Podiel Číny na zahraničnej pridanej hodnote zahrnutej vo svetovom exporte sa medzi rokmi 2000 a 2024 zvýšil z 3 na 11 percent.
V roku 2024 bola Čína najdôležitejším zahraničným zdrojom výrobných vstupov približne v štyroch z desiatich sledovaných prípadov. Klub 500 preto odporúča firmám sledovať nielen priamych dodávateľov, ale aj pôvod kľúčových materiálov a medziproduktov. Závislosť od čínskej produkcie môže vzniknúť aj vtedy, keď slovenský podnik nakupuje diely od partnera z inej krajiny EÚ.
Takéto riziko sa môže týkať najmä automobilového, strojárskeho a hutníckeho priemyslu. Viacero európskych dodávateľov totiž nemusí automaticky znamenať diverzifikáciu, ak ich vlastné dodávateľské reťazce vedú k rovnakému zdroju kritických vstupov.
