Európska únia disponuje rozsiahlymi súkromnými úsporami, ich premena na financovanie inovácií, moderných technológií a spoločných projektov však zaostáva. Europoslanec a bývalý premiér Ľudovít Ódor pri hodnotení odporúčaní Maria Draghiho upozornil, že pokrok v posilňovaní konkurencieschopnosti EÚ je zatiaľ skôr pomalý.
Ódor v rozhovore pre agentúru SITA označil doterajší vývoj po zverejnení Draghiho správy za neuspokojivý, hoci oceňuje, že témy konkurencieschopnosti sa dostali do diskusie Európskeho parlamentu aj Rady EÚ. Únia si podľa neho výraznejšie uvedomuje význam vlastnej výroby najmodernejších čipov aj potrebu zjednodušiť podmienky podnikania medzi členskými štátmi.
Za konkrétny posun považuje návrh takzvaného 28. režimu. Ten má firmám umožniť fungovať podľa jednotnejších pravidiel na celom trhu EÚ, namiesto orientácie v rozdielnych národných právnych a administratívnych rámcoch. Európska komisia návrh predložila v marci a Európsky parlament v júli schválil Ódorovu správu o jeho daňovej časti.
Úspory zostávajú mimo produktívnych investícií
Najväčší problém vidí Ódor v rozvoji únie úspor a investícií. Európa má podľa neho kapitál, ktorý by mohol výraznejšie podporiť rast firiem, technologické projekty či strategické európske investície, no finančný systém ho zatiaľ nevie v dostatočnej miere nasmerovať tam, kde by prinášal vyššiu produktivitu a dlhodobý hospodársky prínos.
Slabší posun vníma aj pri energetike. Odklon od fosílnych palív má podľa neho zároveň ekologický, bezpečnostný aj cenový rozmer. Investície do energetiky preto nevníma iba ako súčasť klimatickej politiky, ale aj ako faktor, ktorý môže ovplyvniť stabilitu nákladov podnikov a odolnosť európskeho hospodárstva.
Vnútorný trh brzdia rozdielne pravidlá
Kľúčom k silnejšej európskej ekonomike zostáva odstránenie bariér na jednotnom trhu. Ódor upozornil, že prekážky medzi členskými štátmi majú podľa používaných prepočtov účinok približne 40-percentného cla pri tovaroch a 110-percentného cla pri službách. V Spojených štátoch je porovnateľná úroveň pri službách a tovaroch výrazne nižšia, okolo 15 percent.
Práve odstránenie týchto prekážok patrí medzi opatrenia, o ktorých môže Európska únia rozhodovať sama. Firmám by mohlo znížiť administratívne náklady, uľahčiť vstup na zahraničné trhy v rámci Únie a zvýšiť priestor na rast. Ódor zároveň poukázal na to, že rokovania o budúcom európskom rozpočte často ovplyvňuje presadzovanie národných záujmov, čo môže oslabovať financovanie spoločných strategických priorít.
