Slovensko vstupuje do vykurovacej sezóny s najnižšou úrovňou naplnenia plynových zásobníkov v Európskej únii. K 17. novembru dosahovala ich naplnenosť 49,17 percenta, kým priemer Únie bol 70,15 percenta. Krajina tým síce spĺňa povinnú úroveň zásob, no menšia rezerva môže pri chladnom počasí a napätí na svetovom trhu zvyšovať tlak na náklady dodávateľov aj ceny energií.
Údaje združenia Gas Infrastructure Europe ukazujú, že pred rokom boli slovenské zásobníky v rovnakom čase naplnené na 73 percent. Ešte začiatkom novembra dosahovala ich úroveň 52,67 percenta, no za necelé dva týždne Slovensko kleslo na posledné miesto v európskom porovnaní.
Výrazne vyššiu zásobu plynu mali Poľsko s naplnenosťou 95,63 percenta, Portugalsko s 95,51 percenta aj Švédsko s 90,47 percenta. Zo susedných štátov evidovalo Maďarsko 74,58 percenta, Česko 70,82 percenta a Rakúsko 62,89 percenta. Najbližšie slovenskému výsledku boli Lotyšsko s 52,66 percenta a Nemecko s 57,19 percenta.
Slovenská legislatíva vyžaduje zásoby na úrovni 35 percent priemernej ročnej spotreby, ktorá sa pohybuje približne pri 50 TWh. Plyn uložený v domácich zásobníkoch podľa dát GIE predstavoval asi 37,6 percenta ročnej spotreby. Povinnosť je teda splnená, priestor nad zákonným minimom však nie je veľký a počas mrazov sa prirodzene znižuje.
Treba pritom rozlišovať medzi umiestnením plynu a jeho vlastníctvom. GIE vykazuje zásoby podľa krajiny, kde sa zásobník nachádza, nie podľa toho, komu uložený plyn patrí. Štátny podnik SPP uviedol, že svoj cieľ zásob vo výške 17,5 TWh splnil o viac než tri týždne skôr. SPP aj ministerka hospodárstva Denisa Saková deklarujú pripravenosť krajiny na zimu.
Kapacita zásobníkov je žiadaná aj zahraničnými firmami
Nižšia aktuálna naplnenosť neznamená, že by Slovensko nemalo dostatočnú technickú kapacitu na skladovanie. Domáce podzemné zásobníky pojmú približne 70 percent ročnej spotreby krajiny. Najväčší prevádzkovateľ Nafta má kapacitu vyše 29,6 TWh, menší Pozagas necelých 7 TWh.
Podľa výročnej správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2025 mali slovenské firmy v Nafte zazmluvnených 56,57 percenta kapacity, po 49,54 percenta v predchádzajúcom roku. Britské spoločnosti naopak znížili podiel z takmer 31 percent na 16,16 percenta. Českí zákazníci zvýšili svoj podiel z necelých štyroch percent na 16,09 percenta a nemeckí zo 4,12 percenta na 11,18 percenta.
Záujem o skladovanie prevyšuje voľné priestory. Nafta minulý rok prijala 150 žiadostí, pričom 99 nemohla vyhovieť pre už pridelenú kapacitu. Uzavrela 55 zmlúv. Od roku 2025 navyše cenu za uskladnenie neurčujú individuálne dohody prevádzkovateľa so zákazníkom, ale regulácia úradu.
V zásobníku Pozagas mali najväčší podiel francúzske firmy so 37,04 percenta a švajčiarske spoločnosti s 23,37 percenta. Slovenským firmám patrilo 19,79 percenta kapacity, oproti 16,69 percenta rok predtým.
Napätý trh môže zdražiť dopĺňanie zásob v lete
Situáciu komplikuje aj širší európsky vývoj. Európa vstupuje do zimy s najnižšími zásobami plynu od roku 2013. Vývoj bude závisieť najmä od počasia a od dostupnosti skvapalneného zemného plynu, ktorú ovplyvňuje uzavretie Hormuzského prielivu v dôsledku vojny na Blízkom východe.
Medzinárodná energetická agentúra pracuje so scenármi, v ktorých by európske zásobníky na konci vykurovacej sezóny klesli od 33 percent pri miernej zime a otvorení prielivu v januári až na 7 percent pri chladnej zime, slabom vetre a pretrvávajúcom uzavretí prielivu. V najhoršom variante by zásoby klesli pod desať percent už začiatkom marca.
Finančný dôsledok sa môže prejaviť najmä pri ďalšom letnom dopĺňaní zásob. Európa by podľa odhadov potrebovala uskladniť 57 až 83 miliárd kubických metrov plynu, zatiaľ čo päťročný priemer bol približne 50 miliárd kubických metrov. Vyšší dopyt po plyne a možné letné zdražovanie môžu zhoršiť ekonomiku skladovania, čo by mohlo ovplyvniť náklady energetických obchodníkov aj budúce cenové ponuky pre odberateľov.
