Slovenský prezident Peter Pellegrini rokoval 11. novembra v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom najmä o energetike, hospodárskej spolupráci a bezpečnosti. Z pohľadu slovenských podnikov a domácností patrili medzi najdôležitejšie témy budúce dodávky jadrového paliva a snaha upraviť európsky systém tvorby cien elektriny, ktorý je vo veľkej miere ovplyvnený cenou zemného plynu.
Slovensko a Francúzsko zdieľajú dôraz na jadrovú energetiku. Pellegrini po rokovaní uviedol, že Francúzsko by mohlo byť pre Slovensko významným partnerom pri budúcich dodávkach jadrového paliva. Pre krajinu, ktorej výroba elektriny stojí vo veľkej miere na jadrových zdrojoch, je diverzifikácia dodávateľov dôležitá z hľadiska stability dodávok aj dlhodobej predvídateľnosti nákladov.
Prezidenti diskutovali aj o nastavení cien energií na európskom trhu. Slovenská strana presadzuje, aby cena elektriny nebola tak výrazne naviazaná na drahý zemný plyn. Pellegrini tento model označil za neprimeraný podmienkam krajín, ktoré pri výrobe elektriny nie sú od plynu zásadne závislé. Vývoj cien energií pritom priamo vplýva na náklady priemyslu, konkurencieschopnosť firiem aj výdavky domácností.
Francúzske firmy zamestnávajú na Slovensku vyše 35-tisíc ľudí
Rozhovory sa týkali aj leteckého a obranného priemyslu. V týchto dňoch bola podpísaná zmluva na dodávku troch ťažkých vrtuľníkov od francúzskeho výrobcu pre slovenské policajné a záchranné zložky. Francúzsko sa má uchádzať aj o ďalší tender na ľahšie vrtuľníky, pričom technické rokovania prebiehajú medzi rezortmi obrany oboch krajín.
Hospodárske prepojenie Slovenska a Francúzska je už dnes výrazné. Francúzsko je ôsmym najdôležitejším obchodným trhom Slovenska a francúzske spoločnosti pôsobiace v krajine zamestnávajú viac ako 35 000 ľudí. Obe krajiny majú uzatvorené strategické partnerstvo, na základe ktorého pravidelne pripravujú akčné plány na ďalšie štyri až päť rokov. Parížske rokovanie potvrdilo záujem nadviazať na tieto väzby najmä v energetike, priemysle a bezpečnostných dodávkach.
Súčasťou stretnutia bola aj vojna na Ukrajine a potreba aktívnejšieho zapojenia Európskej únie do diplomatických snáh. Táto téma má zároveň ekonomický rozmer, keďže pokračovanie konfliktu vplýva na energetické trhy, obchodné toky aj investičnú istotu v Európe.
