Rusko chce v rokoch 2027 až 2029 vložiť takmer 217 miliónov dolárov do programu Nové technológie ochrany zdravia. Peniaze majú smerovať aj na výskum zdravého starnutia, génovú terapiu, biobanku biologických vzoriek a vývoj náhradných orgánov. Ide o dlhodobé a finančne náročné experimentálne projekty, ktorých využitie v bežnej zdravotnej starostlivosti zatiaľ nie je preukázané.

Významnú časť výskumu sústreďuje Kurčatovov inštitút, kde chovajú viac než 7 000 primátov z 22 druhov. Vedci sa zameriavajú najmä na staršie jedince vo veku od 18 do viac ako 30 rokov a sledujú zmeny v cievach, mozgu aj ďalších biologických ukazovateľoch spojených so starnutím. Primáty považujú za jeden z najbližších modelov pre skúmanie ľudského organizmu.

Inštitút vedený Michailom Kovaľčukom spolupracuje s Ruským vedeckým centrom chirurgie aj na biobanke vzoriek krvi dlhovekých opíc. Materiál má slúžiť na hľadanie procesov, ktoré ovplyvňujú starnutie buniek a organizmu. Súbežne pokračujú práce na génovej terapii, pri ktorej sa skúma možnosť ovplyvniť niektoré biologické mechanizmy spojené s vekom.

Rozpočtové peniaze majú ísť aj na biotlač

Podľa návrhu rozpočtu by v roku 2027 malo ísť približne 7,5 milióna dolárov na preventívnu medicínu a technológie zdravého starnutia. Ďalších asi 3,5 milióna dolárov je určených na biologickú tlač tkanív a orgánov, pričom približne 1,7 milióna dolárov má financovať výskum biologických príčin starnutia.

Ruskí výskumníci uvádzajú, že prostredníctvom biotlače už vytvorili ľudské chrupavkové tkanivo a štítnu žľazu myši. Do roku 2030 chcú posunúť vývoj náhradných ľudských orgánov a skúmajú aj ich pestovanie v telách miniprasiat. Takéto postupy sú však stále vo fáze výskumu a nemožno z nich vyvodzovať, že by dnes dokázali podstatne predlžovať ľudský život.

Výskum má aj politickú podporu. O výraznom predlžovaní života v minulosti verejne hovoril ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa počas návštevy Číny v septembri 2025 rozprával s prezidentom Si Ťin-pchingom o možnosti, že by sa ľudia v budúcnosti mohli dožívať 150 rokov. Do oblasti genetiky a dlhovekosti sa zapája aj Putinova najstaršia dcéra, endokrinologička Maria Voroncovová.

Z ekonomického pohľadu ide o štátnu investíciu do biomedicínskych kapacít, ktoré môžu mať neskôr význam pre zdravotníctvo, výrobu liečiv či biotechnologický priemysel. Návratnosť takýchto výdavkov však bude závisieť od toho, či sa experimentálne výsledky podarí premeniť na bezpečné, účinné a regulačne schválené postupy.