Hypotetický scenár americkej Rand Corporation upozorňuje, že prípadná smrť Vladimira Putina by automaticky nemusela znamenať uvoľnenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Analytici načrtli modelový vývoj až do januára 2031, v ktorom by mocenský zápas v Moskve, zamrznutý konflikt na Ukrajine a následný tlak na NATO zvyšovali bezpečnostné aj rozpočtové riziká pre európske štáty. Samotná organizácia zdôrazňuje, že nejde o predpoveď budúcnosti, ale o pracovný scenár na posúdenie možných rozhodnutí a hrozieb.
Model sa začína Putinovou smrťou v januári nasledujúceho roka. V Rusku by vzniklo mocenské vákuum, keďže nástupníctvo by nebolo jednoznačné. O vplyv by súperili frakcie štátneho aparátu a rozhodujúce postavenie by napokon získali bezpečnostné zložky. V marci by sa podľa scenára prezidentom stal bývalý generál Federálnej bezpečnostnej služby, jeho pozícia by však bola slabšia než Putinova.
Nové vedenie by sa najprv sústredilo na stabilizáciu domácej situácie. Keďže ani jedna zo strán vojny na Ukrajine by nedosiahla rozhodujúci vojenský úspech, Rusko by v apríli prijalo prímerie sprostredkované USA s podporou Británie a ďalších európskych krajín. Dohoda by počítala aj s čiastočným zmiernením sankcií, čo by mohlo mať význam pre obchodné vzťahy, energetiku a financovanie ruskej ekonomiky.
Prímerie by však podľa autorov neznamenalo trvalé politické riešenie. V lete 2027 by rokovania o mierovej dohode stroskotali na nezmenených ruských vojnových cieľoch. Ukrajinský konflikt by sa tak zmenil na zamrznutú vojnu, pričom Moskva by si ponechala nároky na okupované územia a svoje vojenské jednotky by z nich nestiahla.
Bezpečnostná neistota by zaťažila rozpočty aj strategické sektory
Scenár predpokladá, že ekonomické ťažkosti a vojenské straty by v Rusku zvyšovali nespokojnosť s novým vedením. Prezident by preto postupne nahrádzal Putinových spolupracovníkov vlastnými lojálnymi ľuďmi, no zároveň by čelil tlaku radikálnejších kruhov požadujúcich tvrdší postup voči NATO.
V snahe upevniť svoju pozíciu by Moskva rozbehla rozsiahle hybridné operácie proti európskym členom aliancie. Terčom by boli komunikačné siete, energetická infraštruktúra a ďalšie strategické odvetvia, popri šírení dezinformácií. Pre firmy by podobný vývoj znamenal vyššie výdavky na kybernetickú ochranu, bezpečnosť dodávateľských reťazcov a kontinuitu prevádzky. Štáty by súčasne čelili tlaku na ďalšie výdavky na obranu a ochranu kritickej infraštruktúry.
V roku 2029 by sa Spojené štáty podľa modelu viac sústredili na krízu v Južnej Amerike, čo by obmedzilo ich angažovanie v Európe. Európski spojenci by naďalej počítali s americkou logistickou a strategickou podporou, nie však s rozsiahlym nasadením amerických síl. Rusko by takúto situáciu mohlo vyhodnotiť ako priestor na intenzívnejšie hybridné pôsobenie v pobaltských štátoch, najmä v oblastiach s väčším podielom ruskojazyčného obyvateľstva.
Autori predpokladajú, že cieľom by spočiatku nebolo priame obsadenie územia, ale preverenie súdržnosti NATO a dôveryhodnosti jeho záväzkov. V máji 2030 by sa situácia v scenári vyostrila v estónskej Narve. Rusko by využilo nepokoje v meste ako zámienku na zásah a obvinilo by estónsku vládu, že nevie zabezpečiť bezpečnosť miestnych Rusov.
Podobnú modelovú možnosť už v septembri opísal americký Institute for the Study of War. Podľa jeho analytikov by ruskí agenti mohli obsadiť strategické budovy, vyhlásiť takzvanú Narvskú ľudovú republiku a s podporou dronov či špeciálnych jednotiek komplikovať estónskym silám návrat kontroly nad mestom.
Dlhý konflikt by prehĺbil neistotu v Európe
Konflikt by sa následne mohol rozšíriť do oblasti ďalekého severu. Model počíta s hrozbami voči Špicbergom a severnému Nórsku, ako aj s pokusmi ruských ponoriek preniknúť do severného Atlantiku. Osobitným cieľom by bolo Spojené kráľovstvo, pretože jeho oslabenie by podľa scenára vytvorilo priestor pre ruské ponorky medzi Grónskom, Islandom a Britskými ostrovmi.
Nasledovať by mohli sabotáže, kybernetické útoky a útoky na britské letecké základne, prístavy, radarové stanice či veliteľské objekty. Takáto eskalácia by zvyšovala neistotu v doprave, energetike, poisťovníctve a medzinárodnom obchode, najmä v regiónoch závislých od námorných trás a bezpečnej prevádzky prístavov.
Európske krajiny by podľa analýzy dokázali udržať obranné línie na východnom krídle NATO, konflikt by sa však zmenil na zdĺhavú a vyčerpávajúcu vojnu. S rastúcimi nákladmi by v Európe pribúdala únava a klesala politická ochota pokračovať v konfrontácii. Ruský prezident by po neúspechu rýchleho vojenského riešenia mohol obsadenie Narvy prezentovať ako splnenie cieľa ochrany ruskojazyčného obyvateľstva a navrhnúť prímerie.
V januári 2031 by prímerie podľa scenára stále trvalo, mierové rokovania by však zostali zmrazené. Výsledkom by bola oslabená dôveryhodnosť NATO a dlhodobá bezpečnostná neistota v Európe, ktorá by sa premietala aj do verejných rozpočtov, investičných rozhodnutí a nákladov podnikov v strategických odvetviach.
