Americký prezident Donald Trump v rozhovore so športovým komentátorom Stephenom A. Smithom obhajoval svoju colnú politiku ako základ návratu priemyselnej výroby do Spojených štátov. V poskytnutom prepise zároveň pripustil, že vojenský konflikt s Iránom podľa jeho hodnotenia prispel k rastu cien pohonných látok, čo malo negatívne politické aj ekonomické dôsledky.

Rozhovor sa uskutočnil v Rooseveltovej miestnosti Bieleho domu, sídle prezidenta USA vo Washingtone. Smith, známy najmä športovým komentovaním, sa Trumpa pýtal na výsledky priebežných volieb, ceny energií, clá aj dôsledky americkej politiky voči Iránu. Viaceré uvedené udalosti a čísla sú v prepise prezentované ako Trumpove tvrdenia.

Trump spájal horší volebný výsledok republikánov najmä s rastom životných nákladov. Osobitne poukázal na drahší benzín a naftu, ktoré podľa neho zdraželi v súvislosti s vojnou s Iránom. V rozhovore tvrdil, že rozhodnutie voči Iránu považuje za nevyhnutné napriek krátkodobému politickému riziku. Pripustil pritom, že voliči mohli rast cien palív vnímať bez ohľadu na širšie bezpečnostné argumenty administratívy.

Vyššie ceny motorových palív majú v USA citeľný dosah najmä na dopravu, poľnohospodárstvo a priemysel. Trump v tejto súvislosti spomenul štáty amerického stredozápadu, kde sú náklady na diesel dôležitou položkou pre farmárov aj logistické firmy. Podľa jeho slov sa cena nafty dostala zhruba zo 4 na viac než 6 dolárov za galón, pričom tento vývoj pripísal vojne.

Hlavným ekonomickým motívom rozhovoru boli clá. Trump ich označil za nástroj, ktorý má zahraničné firmy motivovať, aby presúvali výrobu priamo do USA namiesto dovozu hotových výrobkov. Tvrdil, že práve colné opatrenia podporili výstavbu nových závodov v automobilovom, oceliarskom, farmaceutickom a ďalšom spracovateľskom priemysle.

Prezident opakovane argumentoval, že bez ciel by americká výroba ďalej odchádzala do zahraničia. Spomínal najmä automobilky a dovoz z Mexika, Kanady, Južnej Kórey, Nemecka či Japonska. Podľa jeho výkladu firmy zvažujú výrobu v USA preto, aby sa vyhli dovozným poplatkom. Takýto model však môže mať aj opačný účinok: clá zvyšujú náklady dovozcov a časť týchto nákladov sa môže premietnuť do cien pre domácnosti a firmy.

Trump tiež uviedol, že jeho administratíva dáva výrobcom liekov čas na výstavbu amerických prevádzok, po ktorom by mali nasledovať výrazne vyššie clá na dovážané produkty. V rozhovore hovoril o možnej 300-percentnej sadzbe po uplynutí dvojročného obdobia. Bez podrobností o konkrétnej právnej úprave či harmonograme však tieto tvrdenia zostali na úrovni politického vyjadrenia.

V širšom pohľade rozhovor ukazuje napätie medzi dvoma cieľmi americkej hospodárskej politiky. Na jednej strane stojí snaha chrániť domácu výrobu a získať nové investície, na druhej strane tlak na ceny energií a dostupnosť tovarov. Pre firmy sú rozhodujúce najmä stabilita obchodných pravidiel, náklady na energie a predvídateľnosť ciel, pretože práve tieto faktory ovplyvňujú, či sa dlhodobé investície do nových závodov skutočne uskutočnia.