Žilinský samosprávny kraj eviduje približne tisíc ľudí, ktorí čakajú na sociálne služby. Hoci má vďaka projektom z plánu obnovy do konca roka pribudnúť asi 270 nových miest, dopyt po starostlivosti bude podľa predsedníčky kraja Eriky Jurinovej naďalej výrazne prevyšovať kapacity zariadení. Pre kraj tak pôjde o jednu z najnáročnejších finančných aj personálnych tém nasledujúceho obdobia.
Župa patrí medzi významných poskytovateľov sociálnych služieb, no starnutie obyvateľstva zvyšuje tlak na pobytové aj ďalšie formy pomoci. Aj po rozšírení kapacít zostanú v poradovníkoch stovky záujemcov. Potreba starostlivosti pritom bude rásť v čase, keď bude ubúdať ľudí v produktívnom veku schopných pracovať v sociálnych zariadeniach alebo zabezpečovať starostlivosť v rodinách.
Rozšírenie kapacít nevyrieši nedostatok pracovníkov
Nové miesta financované z plánu obnovy majú zmierniť aktuálny nedostatok, samy osebe však problém nevyriešia. Sociálne služby potrebujú nielen budovy a lôžka, ale najmä stabilný počet opatrovateliek, zdravotníckeho a odborného personálu. Práca v tomto sektore je fyzicky aj psychicky náročná a podľa predsedníčky kraja jej finančné ocenenie nezodpovedá náročnosti povolania.
Udržanie prevádzky zariadení preto bude závisieť od schopnosti kraja pokryť rastúce náklady a zároveň obsadiť pracovné miesta. Jurinová upozornila, že bez legislatívnej a finančnej podpory štátu nebude možné robiť rozsiahlejšie systémové zmeny. Kraj pritom zabezpečuje služby prostredníctvom viac než stovky organizácií, medzi ktoré patria aj školy, nemocnice, správa ciest, kultúrne inštitúcie a autobusová doprava.
Napätie v rozpočte sa podľa nej stupňuje už niekoľko rokov. Župa pokračuje v zefektívňovaní fungovania úradu, pričom na vlastnú správu vynakladá približne sedem percent výdavkov. Väčšina prostriedkov smeruje na prevádzku verejných služieb, ktoré obyvatelia využívajú denne. Pri obmedzených finančných možnostiach bude rozhodujúce zachovať ich dostupnosť a kvalitu, najmä v sociálnej oblasti.
Demografický vývoj sa prejavuje aj v regiónoch, ktoré mali tradične vyššiu pôrodnosť. Na Orave už kraj vníma jej pokles, okres Tvrdošín sa pohybuje približne na nulovom až mierne zápornom prírastku. Pozitívnejší vývoj eviduje napríklad v Bytči, kde svoju úlohu zohráva prisťahovalectvo a dostupnosť krajského mesta. Dlhodobejšie však kraj počíta s tým, že zabezpečenie sociálnej starostlivosti bude vyžadovať viac zdrojov než dnes.
