Zuzana Marošová, bývalá členka súboru Slovenského národného divadla, spojila časť života s pobytom v Belize, kam odišla s Karolom Mellom. Podľa jej neskorších vyjadrení nešlo o život v materiálnom zabezpečení, ale o dlhé obdobie, počas ktorého musela pri starostlivosti o dvoch synov hľadať viacero zdrojov príjmu.

Rodáčka z Komárna študovala na bratislavskom konzervatóriu a následne na Vysokej škole múzických umení. Pôsobila v divadle aj televízii, jej profesijná dráha sa však zmenila po vzťahu s Mellom. Ten odišiel do zahraničia v roku 2006 v čase, keď čelil vyšetrovaniu pre závažnú trestnú činnosť. Marošová s ním vycestovala ako 24-ročná, krátko pred narodením prvého dieťaťa.

V Belize si podľa vlastných slov musela zabezpečiť príjem sama. Pracovala v škole a škôlke, vo fitnescentrách, viedla tanečnú skupinu a učila salsu. Popri tom viazala kvety a piekla torty pre miestny obchod. Uviedla, že kombinovala až osem zamestnaní, aby pokryla základné potreby detí vrátane ich vzdelávania.

Ekonomické podmienky v mieste, kde žila, opisovala ako obmedzené. Chýbala tam dostupnejšia infraštruktúra aj širšie možnosti pre deti a rodina sa podľa jej slov dostávala do situácií, keď mala problém kúpiť ovocie či mäso. Príjem z jednotlivých prác preto smeroval najmä na bežnú spotrebu a školské potreby synov.

Vzťah s Mellom sa skončil ešte pred jej návratom na Slovensko. Marošová uviedla, že odchod z Belize nebol okamžite finančne ani právne jednoduchý. Keďže sa jej mladší syn narodil v tejto krajine, potrebovala súdne povolenie na vycestovanie s deťmi. Na Slovensko sa napokon vrátila do Prievidze, kde mala rodinné zázemie.

Po návrate pracovala ako manažérka zahraničného obchodu a venovala sa aj trénerskej práci v športovom rezorte v Prievidzi. Zapojila sa tiež do organizácie Plesu športovcov v Kanianke a podujatí súvisiacich s futbalom. Jej príbeh poukazuje na to, aký zásadný vplyv môže mať strata stabilného zázemia na prácu, príjmy aj možnosti návratu rodiny z cudziny.