Slovenské mestá, kraje aj podnikateľské prostredie naviazané na verejné investície môžu v budúcom sedemročnom rozpočte Európskej únie čeliť nižšej podpore z eurofondov. Členské štáty sa zatiaľ rozchádzajú v pohľade na celkový objem rozpočtu aj na priority výdavkov. Riziko škrtov sa týka aj kohéznej politiky, ktorá má vyrovnávať rozdiely medzi rozvinutejšími a slabšími regiónmi Únie.

Na napätie pri rokovaniach upozornili europoslankyne Ľubica Karvašová z PS a Miriam Lexmann z KDH v relácii Európa od A po Z na JOJ 24. Podľa Lexmann stoja na jednej strane štáty presadzujúce rozpočtovú striedmosť a koncentráciu výdavkov na hospodárske témy, na druhej krajiny, ktoré chcú zachovať výraznejšiu pomoc menej rozvinutým regiónom. Slovensko patrí medzi zástancov pokračovania kohéznej podpory.

Diskusia nie je dôležitá len z pohľadu samospráv. Európske zdroje sa využívajú na dopravnú a technickú infraštruktúru, verejné služby, projekty zamestnanosti či modernizáciu území. Obmedzenie ich objemu by tak mohlo zúžiť investičné možnosti krajov a miest, najmä tam, kde vlastné rozpočty nedokážu väčšie projekty financovať bez vonkajšej podpory.

Kohézna politika čelí tlaku na úspory

Karvašová upozornila, že pri hľadaní úspor sa objavili aj návrhy zasahujúce do kohéznej politiky. Poukázala pritom na vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktoré podľa nej naznačovali priestor na škrty v regionálnych výdavkoch. Za prijateľnejšie riešenie považuje hľadanie iných spôsobov financovania európskeho rozpočtu, aby sa tlak neprenášal na tradičné investičné politiky.

Lexmann zdôraznila, že popri regionálnej politike zostáva pre Slovensko podstatná aj podpora poľnohospodárstva a Európsky sociálny fond. Ten sa používa aj pri financovaní sociálnych služieb. Budúce nastavenie rozpočtu preto môže ovplyvniť nielen rozsah veľkých stavebných investícií, ale aj zdroje určené na služby a programy v jednotlivých regiónoch.

Slovensko je podľa Lexmann aj po viac než dvoch desaťročiach členstva v Únii v situácii, keď potrebuje dokončiť rozvoj svojich krajov. Súčasne upozornila, že pri vyjednávaní nestačí získať čo najvyšší objem financií. Rozhodujúce bude, či sa peniaze doma použijú účelne a efektívne. Práve kvalita prípravy projektov, riadenie verejných investícií a schopnosť zdroje vyčerpať majú význam pre reálny prínos eurofondov pre ekonomiku regiónov.

Regióny žiadajú priamejší prístup k zdrojom

Obe europoslankyne sa napriek politickým rozdielom zhodli, že podpora regiónov má v novom rozpočte zostať silná. Karvašová zároveň presadzuje jednoduchší a priamejší prístup miest a krajov k európskym zdrojom. Takéto nastavenie by podľa nej mohlo podporiť efektívnejšie využitie financií a ich rýchlejšie premietnutie do kvality služieb pre obyvateľov.

Konečná podoba pravidiel ani objem financií pre slovenské regióny zatiaľ nie sú rozhodnuté. Karvašová považuje rozdiely medzi členskými štátmi za výrazné a vyjadrila pochybnosť, či sa kompromis podarí dosiahnuť do konca roka. Dôležitú úlohu môžu mať rokovania Francúzska a Nemecka, ktoré by mohli priblížiť postoje krajín požadujúcich úspory a štátov obhajujúcich zachovanie regionálnych investícií.

Pre Slovensko bude výsledok rokovaní znamenať viac než len rozpočtové číslo. Určí rozsah peňazí, s ktorými budú môcť v ďalšom programovom období počítať samosprávy, verejní investori a subjekty zapojené do projektov regionálneho rozvoja.