Rozširovanie zbrojárskej výroby na Slovensku môže naraziť na obmedzenú dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov. Najviac chýbajú zvárači, obrábači kovov, CNC operátori, technológovia, zámočníci a pracovníci kontroly kvality. Nové investície síce prinášajú pracovné miesta, samy osebe však nevytvoria dostatok ľudí s praxou potrebnou pre náročnú výrobu.

Napätie na trhu práce je viditeľné už v bežnom strojárstve. Barometer trhu práce, ktorý pracuje s údajmi Štatistického úradu SR, Ústredia práce a Sociálnej poisťovne, zaradil zváračov kovov na šieste miesto medzi profesiami podľa počtu voľných pracovných miest. Pri tejto profesii evidoval približne 4 678 neobsadených pozícií.

Silný dopyt sa premieta aj do odmeňovania. Podľa portálu Platy.sk sa hrubá mzda 80 percent zváračov na Slovensku pohybuje od 1 180 do 2 911 eur mesačne. Priemerný zárobok po piatich rokoch praxe dosahuje približne 1 963 eur. Skúsení odborníci alebo živnostníci pri špecifických zákazkách môžu prekročiť mesačný príjem 2 500 až 3 000 eur.

Stanislav Kobes zo skupiny Kobes Holding, ktorá sa venuje aj vzdelávaniu zváračov a kovovýrobe, vníma za posledné dva roky zvýšený záujem o kvalifikovaných ľudí v súvislosti s rastom obranného priemyslu. Priamy nápor zbrojárskych spoločností na zváračskú školu zatiaľ nepovažuje za výrazný. Tlak však podľa neho už rastie v celom strojárstve a môže sa ešte prehĺbiť, ak sa plánované výrobné kapacity skutočne rozšíria.

Pre podniky nejde iba o obsadenie jednej pozície. Pri kovovýrobe na seba nadväzujú príprava materiálu, obrábanie, montáž, zváranie a kontrola kvality. Výpadok ľudí v ktoromkoľvek kroku môže obmedziť výkon celej výroby. Firmy preto hľadajú najmä pracovníkov, ktorí sa vedia samostatne orientovať vo výkresovej dokumentácii, zvládajú technologické postupy a majú skúsenosť s náročnejšími materiálmi.

Málo absolventov pre rastúce výrobné kapacity

Personálne potreby sa medzi výrobcami líšia. Skupina CSG podľa svojho hovorcu Andreja Čírteka v súčasnosti aktívne nehľadá zváračov, nábor však sústreďuje na technológov, konštruktérov, CNC operátorov a obrábačov kovov na klasických obrábacích strojoch. Pri týchto pozíciách sú rozhodujúce odborné vedomosti, manuálne zručnosti aj predchádzajúca výrobná prax.

Prílev nových ľudí do odboru je obmedzený. Podľa údajov CVTI SR ukončilo učebný odbor obrábač kovov na slovenských stredných odborných školách v rokoch 2023 a 2024 spolu len 180 absolventov. Samotné číslo pritom nehovorí, aká časť z nich nastúpila do vyštudovaného odboru, zostala pracovať na Slovensku alebo našla uplatnenie v obrannom priemysle.

Riziko nedostatku pracovníkov rastie spolu s rozsahom ohlásených investícií. ZVS holding v Dubnici nad Váhom v decembri 2025 spustil novú plniacu linku na muníciu, pričom investície do závodu vrátane linky a zázemia dosiahli takmer 100 miliónov eur. V Strážskom plánujú ZVS holding a EURENCO továreň na prachové náplne za približne 300 miliónov eur so začiatkom výroby v roku 2028.

Ďalšie kapacity sa majú rozširovať v Moldave nad Bodvou, kde má Tatra Defence Slovakia realizovať zákazku na 4 000 vozidiel Tatra. Oznámenie z decembra 2025 hovorilo o vzniku viac ako 300 pracovných miest. CSM Industry v Tisovci sa zase podieľa na slovenskej výrobe obrnených vozidiel Patria; objednávka pre slovenskú armádu zahŕňa 76 vozidiel.

Pre firmy zvažujúce vstup do obranného priemyslu nie je rozhodujúca iba dostupná hala či technológia. Takáto výroba prináša osobitné požiadavky na kvalitu, bezpečnosť, dokumentáciu a výrobné postupy. Podniky zároveň musia zvážiť, či nové zákazky budú dlhodobo stabilné, aby nemuseli obmedziť spoluprácu s existujúcimi odberateľmi bez dostatočnej istoty budúceho dopytu.

Presun pracovníkov medzi odvetviami problém nevyrieši

Vznik nových pracovných miest automaticky neznamená rast počtu odborníkov na trhu. Časť ľudí môže prejsť zo strojárstva, automobilového priemyslu alebo kovovýroby k výrobcom pre obranný sektor. Zbrojárstvo by tak získalo potrebné kapacity, ale nedostatok pracovníkov by sa presunul do iných výrobných podnikov.

Základnú prípravu začínajúceho zvárača možno podľa Kobesa zabezpečiť približne za štyri až päť týždňov. Takýto kurz však nepredstavuje plnú pripravenosť na samostatné zváranie náročných pancierových konštrukcií. Skúsený pracovník môže absolvovať preškolenie na konkrétny materiál alebo postup v priebehu dní až týždňov, no pri zložitejšej produkcii sú nevyhnutné ďalšia prax, skúšky a príslušná kvalifikácia.

CSG preto pri nábore kladie dôraz nielen na formálne vzdelanie a osvedčenia, ale aj na praktickú technickú zručnosť a schopnosť dodržiavať presné výrobné pravidlá. Skupina považuje za dôležitú dlhodobú spoluprácu so strednými odbornými školami, hoci v systéme duálneho vzdelávania nepôsobí a konkrétne počty žiakov na praxi ani následne zamestnaných absolventov neuviedla.

Podobné limity majú aj okolité krajiny. V Česku chýbajú najmä zvárači ovládajúci náročnejšie metódy a prácu s technickou dokumentáciou. V Nemecku obranné podniky rozširujú kapacity aj v čase, keď automobilový priemysel časť pracovných miest obmedzuje. Presun zamestnancov medzi sektormi však nie je automatický, pretože vyžaduje posúdenie prenositeľných skúseností, doplnenie kvalifikácie a často ho komplikuje aj vzdialenosť pracoviska.

Rozsah európskeho trendu ukazujú údaje združenia ASD, ktoré zverejnila Rada EÚ. Tržby európskeho obranného priemyslu vzrástli medzi rokmi 2021 a 2024 zo 123,8 miliardy na 183,4 miliardy eur, teda o 48,1 percenta. Počet pracovníkov sa v rovnakom období zvýšil približne o pätinu na 633-tisíc. Pre slovenské podniky bude preto kľúčové nielen školiť ľudí pre nové zákazky, ale najmä udržať skúsených odborníkov v konkurencii viacerých priemyselných odvetví.